Archiv
KAMEŇANY – Literárna besiedka venovaná
Svetovému dňu rómskeho jazyka
Bafkám si a premietajú sa mi cestou späť do Bystrice pred očami decká v triede. Romale, čhavale dnes teda na oslavu Svetového dňa rómskeho jazyka som sa pustil v sychravom a upršanom dni do.. . vystupujem z auta, pri dverách ZŠ ma už víta priateľka -rómska učiteľka Maťka Rusová a spolu s ňou z pootvorených okien v triede aj rómsky spev deti (Gipsyculy) celé to sychravé a upršané rozjasnili decká počas literárnej besiedky v spoločnosti nasej tety Zlatky Rusovej, ktorá deťom ozrejmovala potrebu vzdelávanie a silne zážitky z letnej návštevy Osvenčimu-romano porajmos. Ja následne pokračujem v téme rómskeho jazyka, logicky s deťmi romanes, pretože v tejto obci Roma vykerujú o 106. Samozrejme bez sladkosti a gitary sa to nedá. Chcem veľmi krásne te paľikerel všetkým učiteľkám, pani riaditeľke za krásne privítanie a priestor, ktorý venovali nášmu rómskemu dňu jazyka.. del o DEL
Priatelia, čhavale dnes sa konala naša literárna besiedka s mladšou členkou nášho klubu Ivetkou Horváthovou, doprevádzal ju hrou na gitare (pri recitovaní) Milan Balog, ktorý čo to deťom porozprával aj o hudbe, tradičnej rómskej i modernej. Decká z východu, z obce Varhaňovce a Košíc boli suprovéééé. Nádherná Ivetkina recitácia v rómskom jazyku – Rovipen (Plač) ostala diskusiou medzi deckami, nakoľko sa týkala jej lásky. OZ ROLIK ďakuje OZ Paľikerav za logistiku, priestory v krásnom prostredí rekreačného lyžiarskeho strediska Jahodná. Samozrejme ani dnešná besiedka sa nezaobišla bez sladkej odmeny – cukríkov. Už najbližšie nás čaká besiedka v Očovskej strednej učňovskej škole, kde kolega Milan Berko pôsobí ako vychovávateľ na internáte. No a následne na rad príde zasa mladší člen Roliku a to Majko Balog, ktorý ako gymnazista predvedie svoje recitačné vlohy na Základnej škole v Banskej Bystrici a predposlednou besiedkou zasa do sveta písanej to prózy, poézie vtiahne žiakov krtíšskej základnej školy náš Kajko - Koloman Cicko. del o DEL
Aj vo východnej metropole sa recitovalo
tak dnes zas krásne stretko - besiedka členov Rómskeho literárneho klubu s mládežníkmi z očovskej školy.:) Vzhľadom k včerajším udalostiam, tragédii na Nitrianskej ceste, sme dnes vynechali spev a gitara zostala doma. Decká boli suprové a som rád, že sa niečo nové dozvedeli aj od kolegu Milana Berku.:). Samozrejme ďakujem vedeniu školy za poskytnutý priestor k prezentácii "romipenu" k nedávaným oslavám Svetového dňa rómskeho jazyka. Moje paľikerav patrí aj pedagógom, ktorí boli taktiež účastní besiedky. Jane Luptákovej ďakujem za logistiku - želám skoré uzdravenie:) . Dominikovi, chýbal si - niekoľko krát sa mihla tvoja fotka na prezentácii aktivít, rovnako želám skoré uzdravenie. Del o DEL
takto vyzerá spolupráca rómskych NVO- spriaznených tanečných súborov v Banskobystrickom kraji. Zo silných priateľstiev vzíde i kvalitná "práca", poslanie v práci s mládežou /niekdy až moc silných priateľstiev, všakže, mladí naši tanečníci. Ďakujeme KULTMINORu, v prípade OZ ROLI aj pánovi županovi za finančnú pomoc pri zadovážení krojov rómskeho súboru ROMA SAM v Banskej Bystrici a rovnako sa samozrejme tešíme na Vašu účasť priatelia. Del o DEL
Romale, čhavale,
Čhavale, priatelia,
Štatutár OZ ROLI – Rómski literáti Maroš Balog bol počas krízovej situácie spôsobenej ochorením covid-19 oslovený riaditeľkou Verejnej knižnice Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici pani Mgr. Jankou Žilovou s požiadavkou o spoluprácu. Predmetom spolupráce bola tvorba videí s čítaním diel autorky Eleny Lackovej. Diela v rómskom jazyku čítajú členky OZ ROLI Iveta Horváthová, Pavla Cicková a Eva Gašparová. Videa sú publikované na webovej stránke Verejnej knižnice a na portáli YouTube. OZ ROLI sa teší na ďalšiu spoluprácu a to konkrétne na čítanie naživo, besiedky, prezentácie novej publikácie práve v priestoroch knižnice v Banskej Bystrici.
Diela Eleny Lackovej čítané členkami OZ ROLI:
Spolupráca s Verejnou knižnicou Mikuláša Kováča
v Banskej Bystrici
Romale, priatelia,
Dnes, vo sviatok všetkých detí, bez rozdielu farby, sociálneho statusu :) želám Vám všetko naj! Decká, aj keď niektoré dnes prvý krát v škole po dlhšom čase, ale vy to dáte zadnou ľavou a istotne sa niektorí aj tešíte :)
V spolupráci s OZ Živica, ktorá nastala v čase Covidu-19, OZ ROLI a OZ Živica (prepojila moja priateľka Janette Maziniová Motlová - paľikerav) sa zrodila nahrávka čínskej rozprávočky aj v rómskom jazyku. Je nádherná :). Aby bolo dielu zadosť učinené, tak aj v maďarskom jazyku :) . Jej využitie nemá samozrejme "len relaxačný" rozmer. Ako sa uvádza na web stránke OZ Živica (zelená škola):
"Vypočujte si rozprávku o tom, ako si cisár vyberal nástupcu. Keďže miloval prírodu, rozhodol sa, že práve ona mu pomôže nájsť tú správnu osobu, ktorá zasadne na cisársky stolec namiesto neho. Koho si vybral a aké vlastnosti považoval pri výbere za dôležité? To sa už dozviete z tejto čínskej ľudovej rozprávky.”
Úloha pre deti od 6 rokov a ich rodičov a starých rodičov na predmet slovenský jazyk, etická výchova:
Vypočuj si príbeh o cisárovi, ktorý sa rozhodol, že najlepšieho nástupcu na trón vyberú jeho rastliny a vyfarbi maľovanku. Rozprávku nájdete narozprávanú v maďarskom aj rómskom jazyku.
link SJ: https://www.youtube.com/watch?v=SHPWy_lww4I
link MJ:https://www.youtube.com/watch?v=UsGljkLsqLc&feature=youtu.be
link RJ: https://www.youtube.com/watch?v=27aG2mW9Gi0&feature=youtu.be
http://www.zelenaskola.sk/novinky/rozpravka-prazdny-kvetinac
Verím, že rozprávočka poteší deti a pomôže učiteľom, či napríklad pracovníkom pri aktivitách v komunitných centrách.
Čínska rozprávočka aj v rómčine - DEŇ DETÍ :)
Pridelia, čhavale,
vonku je nádherne už od skorého rána, ten letný vzduch vám vnucuje pocit šťastia a tá látka, ktorú máme niekde v mozgu si s Vami pohráva. Rýmujem?
Nie je to náhoda ...
Úsmev na mojej tvári nielen kvôli slniečku a faktu, že po troch dňoch už antibiotiká zabrali, ale na stole kávička voňavá, cigaretka (to som akože nenapísal a Vy neprečítali) a moje prsty ťukajú do klávesnice (preklad do RJ), pretože kolegovia spisovatelia z nášho klubu mi už diela svoje zaslali. Ak by vás to zaujímalo, tak po prekladoch do RJ, gramatickej kontrole SJ už súbežne pracuje - nie je to práca, ale radosť naša členky Pavlínky, ktorá ilustruje obrázky a ďalší člen Kajko dizajnuje obal, následne zalomí celú knihu a tá putuje do tlačiarne ako každý rok. Ako 10 rokov predtým, aj tento „pandemický“ zas uzrie svetlo sveta nová zbierka. Je venovaná našej nebohej rómskej spisovateľke Elene Lackovej a aj názov knihy bude niesť jej vyslovenú pamätnú vetu: „Národ, ktorý je literárne činný, aj preto sme národom!“ A že ten náš rómsky je ozaj činný, o tom svedčí aj fakt a veľmi ma teší, že nová vlna mladých spisovateľov, našich členov vo veku 16 - 25 rokov chrlí svoje myšlienky, pocity a dávajú ich na papier. Samozrejme, nezostávajú ani starí harcovníci, veď posúdite sami, keď kniha zaklope na vaše oči...
Takže záverom – všetkým, priatelia, želám krásnu pokojnú nedeľu... Šup s rodinkou, priateľmi k vode. Del o del
Maroš Balog
„Národ, ktorý Je literárne činný, aj preto sme národom!"
POĎAKOVANIE
Tak a už zo Slovenska…
Mládežníci z ROMA SAM sa aj tento rok zúčastnili jubilejného 25. ročníka celosvetového rómskeho festivalu KHAMORO v Prahe. Okrem Bystričanov sa v krojoch vykrúcali aj dievčence z humenského Roma Angeles pod vedením Petra Kudráča.
ĎAKUJEM:
Erike Novákovej spoluorganizátorke festu (OZ Slovo 21, štatutárke pani Jelene Silajdžić) nám pridelenej šikovnej kamoške, asistentke Claudike, našim skvelým vodičom (Miškovi a Bibiánke) dopravná spoločnosť priateľa Mariána Fazekaša, nasej Jarmile Pleškovej, šéfke logistiky súboru, môjmu synátorovi Majovi Balogovi, vedúcemu súboru a trénerovi Maťkovi Eremiášovi. V neposlednom rade samozrejme BBSK -pánovi predsedovi Ondrejovi Lunterovi za finančnú podporu, ktorá pomohla nášmu súboru aj s priložením € od samotných rodičov (mňa a Jarku nevynímajúc) reprezentovať nie len náš kraj, ale aj celé Slovensko mladými, šikovnými, pre tradičnú kultúru zapálenými ľuďmi, šíriacimi multikultúru a spolunažívanie s majoritou. Decká čaká, ako každý rok, niekoľko významných festíkov počas tohto leta. Nedá mi nepochváliť sa a podčiarknuť aj hrdosť rodičov, že v súbore máme pár úspešných maturantov, prijatých vysokoškolákov.Čo to znamená? Nie len tancom, hudbou žije nás súbor, ale akcentuje prvotne dosahovať dobre výsledky vo vzdelávaní. V mene deti vám aj touto cestou ešte raz ĎAKUJEM. Del o DEL
Literárny kemp 2023
Sme veľmi radi, že sa nám opäť podarilo stretnúť na literárnom kempe. Po troch rokoch nútenej prestávky z dôvodu protiepidemických opatrení, sme sa znova zišli v príjemnom prostredí Starých hôr – Sebechleboch. Menšie stretnutia sa realizovali aj počas roka na literárnych besiedkach v školách a komunitných centrách, no leto sme chceli začať v prírode a pri spoločnej opekačke. Počasie sme mali ako na objednávku, pršalo len v noci, takže počas dvoch dní sme sa mohli venovať naplánovanej činnosti. Stretnutia sa zúčastnila staršia generácia členov, ale aj noví a mladí členovia, ktorí priniesli pozitívnu energiu.
Mrzí nás neúčasť niektorých „skalných“ autorov. Chýbali nám, ale, žiaľ, iné povinnosti im neumožnili prísť medzi nás. Okrem relaxačnej prázdninovej činnosti, ktorá každému prišla vhod, sme na stretnutí viedli rozhovory o literárnej tvorbe a príprave ďalšej spoločnej zbierky autorských prác. Atmosféru pobytu a aj zaujímavé informácie sa dozviete z videa nižšie.
POĎAKOVANIE - PAĽIKERAS
týmto si dovoľujem vyjadriť veľké ĎAKUJEM organizátorovi jedného z najnavštevovanejších festivalov mladšou generáciou /ale i skôr narodenými na Slovensku - Hudba žije - žánrovo hiphopovo, rapove ladený, ktorý sa konal dňa 29.07. 2023 v Bojniciach. Ďakujem v mene rómskych mládežníkov (členovia rómskeho, folklórneho súboru ROMA SAM, ako i Literárneho klubu), ktorí dostali lístky zadarmo a to za odmenu - dosiahnutie veľmi dobrých výsledkov v škole, čo sa odzrkadlilo na ich vysvedčeniach a prijímacích pohovoroch na stredné, ako i vysoké školy. Koncert si decká užili do sýtosti a najväčšmi ich potešili ich obľúbení interpreti z radov rómskej komunity, ale samozrejme aj umelci z majority.
S poďakovaním,
Mgr. Maroš Balog, predseda OZ ROLIK a mentor mládežníkov
Keď sobotu tráviš prácou - preklad diel do rómskeho jazyka - poéziu, prózu mojich priateľov, členov nášho Rómsky literárny klub k novo pripravovanej, v poradí už 16. zbierky od roku 2009. Vtedy som založil klub, každým rokom vychádza z našej dielne nová knižočka aj vďaka finančnej podpore Kultminor. Ilustrácie v nej má pod palcom naša Pavlínka - Pavla Cicková (samozrejme, je aj autorkou nádherných básní). Dizajn a grafické spracovanie má na starosti náš Kajko, rovnako, chlapík píše famóznu prózu. Ďakujem všetkým kolegom z Roliku, ktorých aj tento rok "kopla múza". Zbierka uzrie svetlo sveta začiatkom decembra 2023. Ešte nás tieto mesiace čakajú 4 literárne besiedky v základných školách a komunitných centrách. Želám pekný deň.
Del o DEL
Pripravujeme novú zbieku
Romano PORAJMOS - rómsky HOLOKAUST
Adelka, dáma vo svojich rokoch rozpráva "príbeh" v jednej banskobystrickej škole, žiakom v triede na hodine občianskej výchovy. Adelka mala 8, keď si myslela, že Rómovia z jej osady, spoločne aj s jej rodičmi sadajú do vlaku a idú spoločne na výlet. Čhavale, priatelia..., aj tentokrát využívam webstránku Roliku na POĎAKOVANIE mojim priateľom - veľmi kreatívnym profesionálom vo svojej filmárskej brandži Magduške a Romanovi - PAĽIKERAV za krátky trailerik k pripravovanému titulu z dielne OZ ROLIK...ochotnícke seniórske rómske divadlo, ale aj decká, mládežníci z KC KARI sa podujali na naštudovanie divadelného predstavenia - veľmi citlivej a bohužiaľ i veľmi aktuálnej téme neznášanlivosti, šírenia predsudkov, xenofóbie a rasizmu - už nie len latentného, pretože ak si verejne môže otvoriť ústa na Róma štátny činiteľ, verejná osoba, tak prečo by si neponadával do cigáňov aj učiteľ, predavačka v obchode, autobusár, ale aj poštár, či dokonca aj "dlhodobo nezamestnaný neróm". Hra, ako som už avizoval pojednáva o hrozbe, memente z dôb II. svetovej vojny v paralele na dnešok - aj zajtrajšok? Na to Vám možno odpovie naša divadelná hra. POZNÁMKA: Jedná sa o prvú tzv. čítačku, zoznamovanie sa s textom, obsahom hry... Dnes sme už trochen inde, teda herci, ktorí si osvojili/osvojujú text memorovaním, poupravili si jednotlivé pasáže, aby im slová vyskakovali z úst priamo k Vašim srdciam, dušiam.. Ten, kto sa na predstavenie dostane, myslím si skromne bude odchádzať s pocitom "strachu" niekoľkých otáznikov v hlavách, ale hlavne v srdci s nádejou, že "Mám sen..." sa jedného dňa stane skutočnosťou. Ja osobne nemusím happyendy na silu, ale verím, že aj keď sa menia ľudia, doba, BOH ostáva stále ten istý a všetci do jedného, bez rozdielu farby pleti, sme jeho deťmi...del o DEL.
Literárny piknik
Priatelia, čhavale,
ako dopadol piatkový literárny piknik v Košicoch :) Knižný klub Paľikerav si naaranžoval besiedky s deťmi-žiakmi tretieho a štvrtého ročníka (súkromná škola pani Koptovej) do troch skupín - Hlúčik detí, v košíkoch kopec ovocia, ale aj sladkosť. V očiach zvedavosť a moje mladé kolegynky z OZ Rolik - Ivetka aj Annamária spustili diskusiu a odpovedali na ich otázočky :) Milá až priam rodinná atmosféra. V mojej skupinke, teda skupinkách, pretože deti rotovali ku každému hosťovi, som okrem mini romológie, debate o dielach, o rómskych spisovateľoch sme si, ako sa na poriadny piknik patrí aj čosi romanes zanôtili :) . Nechýbala ani rómska hymna, ale klasika " Me tut užarav" musela byť :) . Predstavte si priatelia, decká sa ma opýtali aj to, či budem kandidovať na prezidenta SR :) . Odpovedal som im, že verím, že jeden z nich v budúcnosti by aj mohol:) PAĽIKERAV OZ Paľikerav za pozvanie a želám ďalšie úspešné pokračovanie literárneho pikniku.. del o DEL
Trailer Rómsky holokaust.mp4 https://wetransfer.com/downloads/a921e461f6b3b43d1e737999809294d220190220201006/6363bbd10e9103ee2b4b00267ffcf65d20190220201006/71ae0d
Už som par krát propagoval na sociálnych sieťach OZ Roliku, blížiacu sa premiéru divadelného predstavenia romano porajmos-rómsky holokaust. Členovia rómskeho ochotníckeho seniorského banskobystrického divadla spoločne aj s mládežníkmi z KC Kari sa pustili do nácviku tohto veľmi citlivého titulu a za to im patrí moje veľké ďakujem. Hra, teda jej scenár bol spracovaný na motívy poviedky pani Evky Pleškovej st. (herečka, hlavná postava, členka nášho literárneho rómskeho klubu) Hra chce divákovi ukázať paralelu zverstiev napáchaných počas II.sv.vojny a rétoriky a postojov v súčasnosti voči príslušníkom rómskej národnostnej menšiny. Chce byť mementom, ale i nádejou, pretože by sme mohli hádam v demokratickej a slušnej krajine ostať len pri "za Boha a za ľudskosť". Čaká nás ešte pred 22. marcom zopár skúšok aj generálka. Rovnako ďakujem aj priateľovi Alexandrovi Daškovi, ktorý nám po každom raze pomáha s bezplatným prenájmom školských priestorov ZUŠ Lavuta /skúšanie/, ale i Nataše Slobodníkovej za priestory KC KARI. Veľké ďakujem adresujem aj môjmu synátorovi Majovi Balogovi, ktorý v hre účinkuje, ako herec, tanečník, ale i rapuje a jeho kreativita pustila uzdu fantázie aj pri tvorbe kratučkého filmu (súčasť divadelnej hry) veľmi silné zábery súčasných pochodov ultrapravičiarov, vyjadrení politikov, ale i záberov z koncentračných táborov. Autorsky sa tento 15 - ročný chalan podpísal aj pod nižšie uvedený plagátik. Som na neho veľmi pyšný, ale rovnako aj na všetkých hercov-skôr narodených aj tínedžerov. Del o DEL
Priatelia, čhavale
Včera pod Urpínom odpremierovalo OZ Rómsky literárny klub pre stovkou divákov svoju v poradí tretiu divadelnú premiéru. Rómsky holokaust – Romano porajmos, tohto citlivého a viac než aktuálneho (bohužiaľ) titulu sa opätovne zhostili ochotnícki divadelníci rómskeho zoskupenia, ale aj mládežníci z ROMA SAM z Banskej Bystrice. Jedná sa o ochotnícke, podčiarkujem ochotnícke divadielko, preto všetkým moje VEĽKÉ ĎAKUJEM. Vy, priatelia, nemôžete vidieť všetky momenty, pohľady, nadšenie, neistotu aj vieru, jednoducho všetky tie krásne detaily od prvého dňa, kedy sa hra začala skúšať. Mladí tínedžeri, ktorí mali veľký rešpekt, obavu aj trému sa na doskách, ktoré znamenajú svet ukázali, ako veľkí profíci. Popasovať sa s vlastným ja /viacerí z hercov/ v čase, keď Vám pár dní pred premiérou odíde navždy z vašich životov milovaný, blízky človek, je naozaj silná káva a keď oko, srdce i duša plačú, vy „musíte“ hrať, smiať sa...VELIKÁNSKY REŠPEKT a ĎAKUJEM. Ďakujem im všetkým za trpezlivosť, aj nervy drávajúce skúšky, môj režisérsky zvýšený hlas aj tlak:), ale moje poďakovanie letí fb, našou webovou stránkou rovnako aj nášmu dvornému hudobníkovi Maťkovi, šepkárke Lenke, ale aj nášmu Peťkovi za tanečnú choreografiu. Hlavne za zapálenie všetkých protagonistov, pre myšlienku vydať jasný signál touto hrou o tom, že Róma nie sme paraziti!!! A že si o druhú nadpočetnejšiu národnostnú menšinu nebude obtierať ústa ktokoľvek, nehovoriac o vzdaní si úcty Rómom, ktorí prišli v čase II. sv. vojny o svoje životy, len preto lebo sa narodili ako Rómovia. Ďakujem nášmu vzácnemu hosťovi, riaditeľovi Múzea SNP pánovi S. Mičevovi, ktorý nás poctil svojou účasťou, jeho kratučký príhovor len potvrdil moje slová o človeku, ktorý je veľkým bojovníkom za ľudskosť obhajca demokratických hodnôt. Rovnaké ďakujem mojim kolegyniam z rómskeho klubu spisovateľov, ktoré nás včera prišli podporiť - teta Zlatka Rusová, Paulinka Cicková, ale aj Zdenka Mahajová, ktorej zarecitovaná báseň načala samotné predstavenie. Ak pán Boh dá a bude nám všetkým slúžiť zdravíčko, tak s hrou „zakončujeme“ do Bruselu, aby sme novozvoleným europoslancom ukázali, že venovať otázke integrácie Rómov v celoeurópskom kontexte je rovnako dôležité, ako ochrana schengenských hraníc alebo európskeho trhu, či životného prostredia. Ďakujem všetkým hosťom, divákom. Niektorých nenechal dej hry bez toho, aby si utreli slzu. Neskôr si samozrejme môžete pozrieť na youtube komplet predstavenie.
Del o DEL
Úspešná divadelná premiéra
web: rolik.eu, emial: klubromspisovatelov@gmail.com, fb:rolikrolik
Čhavale, priatelia,
Rómsky literárny klub ďakuje organizátorom krásneho podujatia k Medzinárodnému dňu Rómov a to docentke pani Jurinke Rusnákovej, riaditeľke Ústavu romologických štúdií, UKF Nitra, v Nitrianskej galérii. Ďakujeme za možnosť prezentovať rómsky jazyk prostredníctvom Literárneho večera - autorské čítanie členov Rómskeho literárneho klubu z Banskej Bystrice pod vedením Maroša Baloga, s hudobným doprovodom Barbory Botošovej a prehliadkou medzinárodnej výstavy "Bez nenávisti?", ktorú uviedla kurátorka Zuzana Štefková. Moje veľké ďakujem rakinav kolegom - Eve Gašparová-Pleškovej, Milanovi Berkovi, Martinovi Fočarovi, Pavle Cickovej, Nadežde Malčekovej a samozrejme aj nášmu „dvornému“ hudobníkovi Maťkovi Berkymu. Del o DEL.
Foto: Roman Hraník
Priatelia, čhavale,
je príjemným vyjadriť poďakovanie Fondu kultúry pre národnostné menšiny SR, kde naše OZ predložilo svoj projektové zámery a boli úspešné. Vydanie novej, v poradí už 10 tej zbierky, jej krst, Mládežnícky letný camp, ale i príprava novej divadelnej hry, to všetko nás čaká najbližšie mesiace.
Dnes stretko v Komunitnom centre KARI. Banskobystrická, rómska, seniorská partička ochotníckych hercov sa zišla aby sme si čo to povedali o príprave plánovaného divadelného titulu - muzikáliku "Rómsky holokaust - romano porajmos". Makať začíname začiatkom septembra. Do tohto času nás čaká príprava scenára, hudby, kasting tanečníkov, spevákov, no a dnešnú prvú "pracovnú skúšku" sme spojili aj s grilovačkou. Paľikerav teta Eva Gašparová-Plešková, ujo Cyro, Marián Bučko, teta Sonička, Adela Makova, aj ďalším mladším členom ochotníckeho divadielka Jožkovi Pištovi, Majkovi Balogovi, ale aj kolegynkám z rómskeho Literárneho klubu Pavle Cickovej a tete Zlatke Rusovej. Premiéra v Banskej Bystrici, ako i vo Zvolene je naplánovaná koncom roka 2018. Poďakovanie samozrejme patrí aj šéfke KC pani Nataše Slobodníkovej...Del o DEL
Päť horúcich augustových dni strávili mladí Rómovia spoločne v rekreačnom zariadení obklopeným malebným prostredím Žarnovických vrchov. Chlapci a dievčatá vo veku od 13 do 17 rokov absolvovali neformálne vzdelávačky, workshopy so zámerom pozitívne rozvíjať svoju osobnosť, ako skupiny, tak aj jednotlivca.
Práca resp. poslanie Očianskeho združenia Rómsky literárny klub stavia okrem iného aj na ozrejmovaní krásy a uchovávanie rómskeho slova v písanej podobe, s akcentom na rómsku mládež. Rovnako je jeho zámerom, aby mládežníci vnímali realitu života v tomto hektickom, konzumnom svete, plného dezinformácii a cieleného šírenia predsudkov voči Rómom. Stretli sa, aby sa možno časom stali istou tvorivou literárnou reflexiou, ktorá reaguje na alarmujúci stav, názory a vnímanie časti majoritného obyvateľstva smerom k druhej najpočetnejšej menšiny a obzvlášť v regiónoch stredného Slovenska, ktoré je označkované prívlastkom „kotlebovsky kraj“.
Mladí sú cesta – O terne hine drom
ROLIK siahol aj po rómskych školiteľoch, čim mienil poukázať na pozitívne vzory v radoch rómskej komunity a tým eliminovať a búrať predsudky, ktoré sú prezentované medzi majoritou ako fakty a rómska mládež si ich osvojuje. Mládežníci boli zo školiteľov, ich podania, formy a obsahu nadšení. Okrem školení sa samozrejme mládežníci venovali aj zábave, relaxu, športovaniu. Ale absolvovali aj umelecké workshopy /divadelný, literárny, tanečný, spevácky/. Poniektorí z nich sa pustili aj do ilustrovania obrázkov. Ich vyprodukované diela v slovenskom aj rómskom jazyku, ako aj obrázky sa stanú súčasťou novo pripravovanej, v poradí desiatej zbierky poézie a prózy. Niektorí s mládežníkov budú participovať na naštudovaní plánovanej divadelnej hry, muzikálu s názvom Rómsky holokaust - Romano porajmos a to spoločne so skôr narodenými Rómami, členmi rómskeho seniorského ochotníckeho divadla v Banskej Bystrici. Dievčatá aj chlapci si neodniesli domov nielen kopec zážitkov, informácii, ale aj krásne, nové priateľstvá...
Poznámka: Literárny mládežnícky camp bol súčasťou jednej z niekoľkých plánovaných aktivít projektu s názvom Mladí sú cesta – O terne hine drom.
"Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín"
Romale, čhavale
Ada ďives BARO ĎIVES! INEPOS. Maškarthemutno ďives prejkale amari romaňi čhib zaučharel pančto novemberis sako jekh beršeha, beršestar duj ezera thaj ejňa... kana pes kerďa deklaracija, savi podirinde o roma pre maškarthemutňi konferencija – dešu panč thanendar Evropatar - savi pes zathoďa Zahreboste ďivesenca 3 – 5 novemberis...
Tajsa Perješiste, foroste pro istno kotor Slovačiko themi kerel šukar konferencija o ŠPU - urados sikhľavipnaskere ministeroskerestar vaše e Slovačiko republika u mire barata – amala, romano poetiko klubostar o nejni, raňija Zlatka, Evka thaj o Maťos odoj ena u genena romaňi poezija. Amari romaňi čhib, hiňi amari dajakeri, gulori čhib a kampel kaj pre late savore jekhetanes te merkinas - viďazinas, kaj la de baruvkeras ko zejgos, „ko ňebocis“, kaj laha te džanen te khelen thaj amare ternore, čhavore, avera generaciji... hi oda čačo amaro nek draganeder romipnaskero barvaľipen...
Rómovia, priatelia
Dnes je veľký to deň! Medzinárodný deň rómskeho jazyka sa oslavuje každým rokom 5. novembra od roku, ktorý sa datuje 2009 rokom...a to v čase kedy zástupcovia 15 európskych štátov v Zahrebe zadeklarovali tento sviatok na konferencii 3. – 5. novembra.
V Prešove, v meste na východe Slovenska, sa bude realizovať krásna konferencia, jej organizátorom je ŠPU – MŠ SR a moji priatelia, kolegovia z Rómskeho literárneho klubu tetušky Zlatka, Evka aj Maťko prispejú recitovaním svojich diel aj v rómskom jazyku.
ke kada kerel buťii thaj amaro romano klubos, e fotka: agorutno kerestišagos amara ejňa keňvake savi pes pheravel thaj romane betejvenca..bo sar pes phenel: Dži kana dživel e čhib, dživel thaj e nacija Del o DEL romale...
Náš rómsky jazyk je našim materinským jazykom, sladká to reč a musíme si ju všetci spoločne ochraňovať, opatrovať, tak aby rástla do výšin, až hen tam „do neba“, aby ňou tancovali aj deti, mládež a ďalšie generácie. Je to naozaj náš najdrahší poklad, klenot romipenu, bohatstvo. O to sa usiluje aj náš klub. Foto: posledný krst v poradí deviatej zbierky diel aj v rómskom jazyku, pretože, ako sa hovorí: Do vtedy je národ národom, pokiaľ žije jeho jazyk.
S pánom Bohom...
Priatelia, čhavale
Ešte nestihlo ani vychladnúť "pódium predchádzajúcej akcie - kultúrnospočenského podujatia v Banskej Bystrici a už sa naň hlási divadelne predstavenie s vážnym to titulom rómsky HOLOKAUST- romano PORAJMOS. V podaní skôr narodených, už ostrieľaných ochotníkov rómskeho seniorského divadla v spolupráci s mládežou (členmi taneč. súboru ROMA SAM-KC KARI). V mesiaci marec sa divákom ponúkne možnosť vzhliadnuť "rasizmus, utrpenie, ale spolupatričnosť a vieru v dobro v hodnotu ľudského bytia v tomto svete, ale i svete, ktorý sa písal v rokoch 40. tych...hudba, spev, tanec, "úsmev skrz sĺz". Naša divadelná skúška aj so vzácnymi hosťami Romik, Magduška (ťažkí profíci vo svojom fachu). Ďakujem všetkým hercom za skvelú čítačku ujo Cyro, teta Sonička, Marian, Evka str. , Evka ml., Jožko, Maťa, Miško, Majko, Nelka, Dominik, Beatka, Dominika, Miška, Saška, Nikolas, Tiborko, Lejka, aj hercom, ktori nemohli na skúšku dôjst - Maťko, Dominator, Riči aj teta Nataška. Del o Del
V spolupráci s OZ KARI – Krajskou asociáciou rómskych iniciatív sa 2.febrúrara 2019 realizovalo OZ ROLIK – kultúrno spoločenské podujatie – vďaka finančnej podpore KULTMINOR 2018.
Download link
Priatelia, čhavale
po nedávnej to peknej kultúrno-spoločenskej akcii-hudba, spev, tanec...ako i pred peknou blížiacou sa akciou- dosky, ktoré znamenajú svet-teda divadelne predstavenie -rómsky holokaust - romano porajmos, prichádza čas na krásnu poéziu, prózu z pier členov ojedinelého rómskeho literárneho klubu...Pár z nich prezentuje naše združenie ešte pred vydaním v poradí už desiatej zbierky autorských diel, teda knihy v dvojjazyčnom prevedení...no a tento rok je to vďaka financiám z Kultminoru-Fondu pre národnostné menšiny....ukážky kolegov Tibor Rigó, Milan Berko a Lukáš Vavra...del o Del
Priatelia, čhavale,
včera opätovne nádherná besiedka s rómskymi žiakmi v krtíšskej základnej škole, kde v pozícii asistenta učiteľa pôsobí už 15 rokov náš člen Rómskeho literárneho klubu - Kajko (v jednej osobe aj grafik, "zalamovač", kníh a administrátor webstránky www.rolik.eu. Začali sme rómskou hymnou, ale tou slovenskou - Čhajori romaňi. Nasledovala krásna recitácia dvoch dievčat a spustila sa besiedka, pozor aj v rómskom jazyku.:). Decká mastili romanes! Cítil som sa medzi nimi, ako po každom raze s mladými na našich besiedkach, fantasticky. Načúvali, niekedy sme sa aj zasmiali, ale boli aj vážnejšie témy, ako romano porajmos - rómsky holokaust, ktorému sa naši autori vo svojej tvorbe rovnako venujú. Po chvíľke sa v triede otvorili dvere a vstúpil chlap, riaditeľ školy, ktorý si vypočul skoro celú prednášku a interaktívnu diskusiu s deckami. Tiež sa na pár veci popýtal - ako napr. na rómsku vlajku a iné. Ďakujem teda škole za priestor, ktorý venovala práve Svetovému dňu rómskeho jazyka, rómskej literatúre a Romipenu... Del o DEL
NOVÁ KNIHA
z dielne Rómskeho literárneho klubu je na svete!
Romale, priatelia, pokus o premostenie - čas karantén, preventívnych opatrení – Korona – neriešme prosím chaos, paniku, len primeranú to a opodstatnenú prevenciu! Čo také sa okrem pozerania telky, surfovania na nete, či FB robiť, ak ste už "zatvorený doma" ? No siahnuť po dobrej knihe – dvoj jazyčné vydanie (SJ a RJ), už v poradí 12 zbierka literárnych diel, básní a próz z pera členov rómskeho literárneho klubu. Dnes som šiel do tlačiarne, kniha s názvom Rodav o vudut – Hľadanie svetla bola ešte teplučká a listy novotou v nej voňajú, ako prichádzajúca jar... Týmto ďakujem FONDU - Fond na podporu kultúry národnostných menšín pre kultúru národnostných menšín v mene mojich kolegov, ale i čitateľov za finančnú podporu v roku 2019. Najvýznamnejšia rómska spisovateľka Elena Lacková napísala: "Národ, ktorý je literárne činný, aj preto sme národom!" A my, členovia Roli jej vyslovenú myšlienku napĺňame do slova a do písmena! Okrem iného už štandardne v nej nenahraditeľné miesto má i téma Rómskeho holokaustu - Romano porajmos. Kniha bude samozrejme, ako po každom, distribuovaná bezplatne do KC-ečiek, OZ-etiek, škôl...
Del o DEL
naše združenie OZ ROLIK- Rómsky literárny klub a rovnako, ako i platformovo navlas príbuzné OZ ROLI – Rómski literáti, založené minulého roku sa v týchto mesiacoch už môžu popýšiť aktivitami realizovanými vďaka Fondu kultúry pre národnostné menšiny 2018.
Členovia klubu, teda rómski spisovatelia húževnate zasielajú svoju tvorbu, poéziu i prózu, aby sa narodila v poradí 11 zbierka s názvom Píšeme na rozum i srdcu – Irinas pre goďi thaj pro jilo. Rovnako sa už o pár dni niektorí z členov vyberú do škôl, komunitných centier na besiedky, workshopy s deťmi a mládežníkmi, aby šírili krásu rómskeho písaného i hovoreného slova.
OZ ROLI sa zasa zameralo na prácu svetovo – umeleckého charakteru s mládežníkmi z tanečného folklórneho súboru ROMA SAM v Banskej Bystrici. Toto tanečné teleso založil štatutárny zástupca Maroš Balog pred 10 mesiacmi a k spolupráci oslovil profesionálneho trénera a choreografa Petra Kačicu. Decká čaká v mesiaci december aj víkendovka- nácvik novej choreografie, ale aj vzdelávacie programy k rôznorodým témam, navštívia ich významné osobnosti rómskeho i nerómskeho verejného života. Súborík nie je založený !len! z dôvodu udržania tradícii, hudby, tanca, ale aj kreovania mladej skupiny, generácie Rómov, ktorí budú lámať predsudky. Ich vedúcim je Miško, Michal Bučko – študent vysokej školy prvého ročníka, ale aj gymnazista, maturanti a decká druhého stupňa na základkách. Podmienkou ich členstva v súbore je dosahovanie dobrých výsledkov v školách, aj preto ich Miška doučuje a štatutár ROLI raz do mesiaca kontroluje ich elektronické žiacke knižky. Decká majú za sebou už niekoľko úspešných vystúpení a to na najväčších rómskych festivaloch, ktoré sa organizovali počas letných prázdnin. Rovnako v decembri tohto roku ich čaká niekoľko benefičných vystúpení.
Del o DEL
ĎAKUJEME PÁN ŽUPAN!
Ďakujeme predsedovi Banskobystrického samosprávneho kraja pánovi Jánovi Lunterovi za finančnú podporu pre rómske deti a mládež - šitie a výroba krojov rómskemu tanečnému súboru ROMA SAM z Banskej Bystrice.
Pred mesiacom odštartovalo 4. kolo recitačnej súťaže s názvom Rómovia recitujú v réžii OZ Paľikerav v Košiciach. Účasť waaaau-kopec recitácie chtivých decák, mládežníkov v priestoroch Slovenskej telky. Ďalšie kolo sa konalo v Prešove. Prihlásených opätovne kopec decák. Okrem famóznych recitácii próza-poézia i v rómskom jazyku, podčiarkujem famózny výkon moderátorky podujatí (našej členky OZ ROLIK) Ivetka Horváthová, no a ďalší týždeň si zmerajú sily decká zo stredného Slovenska. Priamo v Banskej Bystrici zasadol do porotcovskej stoličky aj kolega Milan Berko. A ja zas, no byť predsedom komisie nie je med lízať – dostal som tu vymoženosť a bolo mi veľkou cťou, pretože výkon decák bol fakt vyrovnaný. Súťaž reálne dosahuje úroveň (u niektorých decák) Hviezdoslavovho Kubína, ale čo je fakt super, že toľko rómskych detí ma rado čítanie a sú tak krásne súťaživé. FINALE sa bude konať v Bratislave koncom mesiaca november 2019. Del o DEL
Vážení,
Členovia OZ ROLK poradcami v recitačných súťažiach
Zvolen – Literárna besiedka venovaná
Svetovému dňu rómskeho jazyka
Kým ŽIJE JAZYK, dovtedy žije aj NÁROD! Čhavale, priatelia. Dnes pokračoval OZ ROLIK v sérii Literárnych besiedok venovaných k Svetovému dňu rómskeho jazyka. Dnes boli decká a mládežníci v KC Romano Jilo vo Zvolene fantastické, rovnako, ako včera decká v Kameňanoch :) Ďakujem týmto samozrejme mojej kolegynke z lit. klubu Pavla Cicková, zamestnancom KC-ečka za logistiku aj za super langoše :) Roman Országh tebe aj za foto :) Peter Kačica Miroslav Kováč (tebe aj za kaveju) a gitaristovi Mirkovi Kačicovi, nesmiem zabudnúť samozrejme na malého kachonistu Adamka...No a už v sobotu zmeníme destináciu :) Naše kroky budú smerovať na ďaleký vychodos:) pokecáme - ja romanes s deckami z OZ Paľikerav :). Je famóznym, ak ste v miestnosti plnej detí, ktoré vakeruju romanes perfekto a najmenšie ma 6 -7 rôčkov. Kým ŽIJE JAZYK, dovtedy žije aj NÁROD! PS: Som rád, že sa mi dnes ušiel jeden cukrík :) del o DEL
Rómsky literárny klub je spoločenstvo dvadsiatich, zanietených a talentovaných, rómskych autorov, ktorých inšpiráciou k literárnej tvorbe je samotný život Rómov. S myšlienkou založiť tento klub prišla Krajská asociácia rómskych iniciatív so sídlom v Banskej Bystrici v roku 2009. Zakladateľom klubu a zároveň aj jeden z jeho aktívne tvoriacich členov je Mgr. Maroš Balog. Aj v tomto roku sa projekt s názvom Krása literárneho, RÓMSKEHO SLOVA II - Šukariben pal amaro poetiko ROMANO LAV II realizuje vďaka finančnej podpore Úradu vlády SR – program Kultúra národnostných menšín 2013. Klub píše svoju históriu už štvrtým rokom, jeho snahou je rozvíjať a skvalitňovať rómsky jazyk na Slovensku, ale aj za jeho hranicami. Už piatou zbierkou poetických diel – prózy ako aj poézie v dvojjazyčnom prevedení /rómsky a slovenský /sprístupňuje a umožňuje širokému spektru konzumentom v podobe tvorby absentujúcej, rómskej literatúry, spoznávať ojedinelosť skvostného prvku kultúrneho dedičstva Rómov v tejto krajine. Projekt predstavuje prezentáciu kvality a schopnosti tvorivosti rómskych autorov staršej ale aj mladšej generácie, s ambíciou nadviazať na „velikánov“ rómskej literatúry minulosti /p. Lacková/ ale aj súčasnosti /p. Banga, p. Ravasz, a i./ s cieľom lámať stereotypy o tom, že rómska kultúra v podobe slova sa po stáročia ale i dnes, traduje prevažne vo verbálnej podobe paramisi-rozprávky. Rómsky literárny klub je v súčasnosti vo fáze svojho rozširovania, čo do personálej kapacity a ďalšieho formovania a smerovania. Klub sa už môže dnes pochváliť, že rozšíril svoje rady aj o mladých autorov vo veku 16 až 21 rokov.
Jeho zámerom bude aj nasledujúcom roku 2014 pokračovať vo vytváraní podmienok a priestoru pre rómskych tvorcov, a to aj prostredníctvom tvorivých dielní, vedúcich ku kontinuálnej, systematickej práci už jestvujúceho a rozširujúceho sa literárneho rómskeho klubu. Zámerom je zároveň naďalej objavovať skrytý potenciál novej generácie rómskych spisovateľov, poetov a hlavne odovzdávať toto bohatstvo „pera” mladšej generácií – rómska mládež a deti. Klub nadviazal v predchádzajúcich rokoch spoluprácu s rómskym múzeom so sídlom v Brne, so združením Inštitút pre rozvoj spoločnosti, /partner projektu Svet rómskej literatúry. V tomto roku vstúpilo do spolupráce v rámci implementovaného medzinárodného projektu Višegratskej 4. Pre užšiu spoluprácu oslovilo aj ďalšie aktívne OZ Romano kher – Rómsky dom v ČR. Rovnako mal tú česť prijať pozvanie a účinkovať na kultúrno-spoločenskom podujatí realizovaného k oslavám Medzinárodného dňa Rómov, ktoré realizovala Univerzita Svätej Alžbety v Bratislave – prednes vlastnej tvorby, diskusia so študentmi. Rovnako bol klub oslovený aktívnou účasťou projektu OZ Thália so sídlom v Košiciach ku dňu kultúrnych osláv národnostných menšín – Hlavné mesto Kultúry - čítanie prózy a poézie aktívne tvoriacich spisovateľov /maďarská, rusinská, poľská, ukrajinská a rómska menšina /a v neposlednom rade treba spomenúť aj pietnu akciu OZ IN Memorial v rámci projektu Nabisteren, ktorá oslovila KARI o participáciu formou krátkej divadelnej scénky k Medzinárodnému deň rómskeho Holokaustu konaného aj Banskej Bystrici, v scénke boli použité práve diela autorov Rómskeho literárneho klubu.
Literárne diela zbierok majú znakový charakter a nesú duchovnú hodnotu „rómstva”. Výstupy, ciele projektu zohrávajú pritom úlohu komunikačného prostriedku a to v podobe realizácie aj Literárnych večerov, ako aj šírením diel elektronickou formou, teda prostredníctvom webovej stránky www.rolik.eu .
Pietna spomienka na holokaust
Paula Cicková: Spomienka
Cena života sa vyčísliť nedá,
nemožno vrátiť čé kruto zničil vrah,
čoraz menej sa vyslovujú mená,
čo raz menej je návštev miest,
ktoré mali zmiznúť z máp.
Len oheň, ktorý ticho planie,
spomienky na kruté chvíle zažne,
živým na výstrahu zvečnosti
ozvena späť vráti kvíliví plač Rómov, Židov a Slovanov,
výkriky do tmy, prosby rúk, ktoré nik neomilostil.
Len tí čo prežili s pietou chodia k ohňom,
so slzami kladú kvietok či kamienok k opusteným hrobom.
Len tí čo prežili spoznali cenu svojho bytia,
cenu slobody, cenu mieru bytia.
Večný plameň horí by sme nezabudli
a duše obetí žalujú krutovládu vrahov,
tých ktorí určujú kto si viac človekom,
kto má právo žitia...
To právo je bohom, nie ľudského bytia.
Leperibe
Kiti mol dživipe pe tephenel nadel,
naštik avel palek so ľiľa o vraho.
Bukeder phenas o anava,
bukeder phiras pro thana save kample ari te khosel.
Čak e jag so phabol,
leperibe dukhado pro phare ideja leperel.
Le dživdenge pro memento tena pobisteren,
avre svitostar palek avel hango, rovibe Romengero, Židengero te Serviko, lengero vičibe andi rati, vastengero moliši so niko ari našunďa.
Čak odola so dživde préko phiren ko jaga.
Le asvenca den tele luludi vaj bar ko omukle temetime.
Ča odola so dživde preko, pindžaren so mol lengero dživipe,
so mol dživipen bio mariben.
I jagori phabol, tena pobisteras,
mulengero vodi phukavel le vrahen,
odolen so iridinen ko hi buter manušeske,
ko dživla u ko na...Maruš
Pro da hi o deloro na phuvjalo manuš!
Dnes všetci stojíme tu,
pri večnom ohni.
A spomíname na ľudí,
čo padli počas vojny.
Pozerám na oheň,
ktorý tu večne planie.
Oči si utieram
opakom mojej dlane.
Spomínam na príbeh,
čo vravel mi svokor.
Príbeh chlapčeka
veľmi sa ma dotkol.
Vtrhli im do domu
Nemci v plnej zbroji.
Deti kričali:
„Mama ja sa bojím”.
Deti si matka
bránila svojím telom.
Postavila sa rovno
svojím nepriateľom.
Tri rany do srdca
dostala rovno.
Príbehov takýchto
bolo tu mnoho.
Cigáňmi zvali Vás,
zberbou a zvermi.
Nič sa vraj nestalo
za zavretými dvermi.
Do vagónov smrti,
nahnali Rómov.
Ani netušili,
že sa nevrátia domov.
Bystrica, Nemecká -Vápenka
boli toho svedkom.
Ako vzali životy
tým našim predkom.
Európa celá
cerila zuby.
viedla našich ľudí
do veľkej záhuby.
Modlím sa k Bohu
za našich predkov.
Nech naše rodiny
nie sú zverstvám svedkom.
Dnes všetci stojíme tu
a vzdávame im poctu.
Naším Rómom
obetiam Holokaustu.
Ivana Cicková: Obetiam holokaustu
Leperipen pr´ola, saven murdarde PORAJMOS
Adaďives savore ačhas akadaj, pre´akada than,
kaj ňikana namurdarela kadi, savi labol akadaj jag.
U leperas pro manuša, saven na sas bacht
save mule andre dujto lumakero maribenatar.
Dikhav pre jag, savi akadaj labol u ňikana namurdajol.
O jakha visarďa burňikaha miro vast khosol.
Leperav pr´oda so pes ačhiľa,
so mange o sastro vakerďa.
Vakeriben pal´o jekh čhavoro, phares ke miro jilo doresľa.
Ke mande pes mira voďatar chunďa.
O Ňemci andro kher lengero avle, rosne sas,
o čhvaore vika kerenas, rovenas, vičinenas
„mamo me darav”, phenenas.
Le čhavoren e daj ikerelas,
peskere deštoha zaučharelas.
Ačhiľa zorales, nabanges,
Nadaranďa le slugaďiske phenďa „so kames”.
Trival andro jilo la livinďa
andro deštos trastora chunďa.
Kajse vakeribena sne adaj buteder
u akana o phuro terneske len vakerel.
„kaj aver genereacija te nabisterel”
„Cigáňi”, avke tumen vičinenas,
močkošen, degešen, valaden tumendar kerenas.
Ňiso pes ajso na´čhiĺa,
Pal´o zaphundrade kana sne vudara.
Andro vagona meribnaskere,
le Romen rakinde.
Ňi nadžanenas, čače
kaj imar na´avena šoha khere.
E Bystrica, Ňemecka -Vapenka
akada savoro žadžiďila.
Sar line o dživipena,
ale amare Romenge, nek so sne phuredera.
E cali Europa,
sikhavelas peskere dantora.
Amare manušen lidžela pro našavibena.
Imatkozinav pes ko Del,
Pal amare nek so sne phuredera.
Kaj amare famiľiji, te na´ven kaleske savorske
peskere jakhenca zoraledera.
Adaďives savore kadaj ačhas
u bare lava, kamibnaskere lenge das.
Amare Romenge,
ola so merde Porajmoste.
Literárne popoludnie
a krst novej zbierky
Dňa 30.11.2013 sa v Rimavskej Sobote v Reštaurácii EUROPA uskutočnilo literárne popoludnie, na ktorom členovia Rómskeho literárneho klubu prezentovali svoju tvorbu. Podujatia sa zúčastnili aj vzácni hostia - poslanec NR SR a splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák a zamestnankyňa regionálnej kancelárie splnomocnenca Mgr. Alena Horváthová. Dôležitou súčasťou literárneho popoludnia bol krst novej zbierky členov klubu, ktorá má názov Láska, slzy a smiech (Kamiben, Apsa thaj Asaviben).
Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák a Mgr. Nataša Slobodníková pokrstili najnovšiu zbierku literárnych prác
Pozrite si video a fotogalériu. Autor fotografií: Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry (DICRK)
Krstným otcom sa stal splnomocnenec Peter Pollák a krstnou mamou štatutárka Krajskej asociácie rómskych iniciatív Mgr. Nataša Slobodníková. Zbierka bola pokrstená netradičným spôsobom - šťavou z hrozna.
KARI nepracuje len s rómskou mládežou,
ale aj s tými už skôr narodenými
Nácvik divadelnej hry , tzv. čítačky
V Banskej Bystrici, čuduj sa svete - je aj skupina „Rómov - seniorov“. V meste nejestvujú príležitosti pre spoločenský život rómskych dôchodcov až na doposiaľ ojedinelú aktivitu OZ KZR SR, ktorú raz ročne realizuje kultúrno-spoločenske podujatie, venované explicitne práve im. Mal som sám tú česť zúčastniť sa jednej z týchto akcií a bolo krásne vidieť toľkých starších Rómov - usmiatych pánov a dámy v jednej miestnosti. Skôr narodení Rómovia v našom meste sa však nezapájajú do aktivít, ktoré im samospráva ponúka, nie sú v žiadnych seniorských kluboch. Žijú uzavretý život vo svojej komunite. Krajská asociácia rómskych iniciatív sa pokúsi reagovať na tento fakt a v nasledujúcich rokoch má ambíciu implementovať i projekty pojednávajúce o aktívnom a zmysluplnom využívaní voľného času seniorov, pravidelných stretnutiach, besedách a workshopoch, ktorých témami bude napr. multikultúra, tradície a zvyky Rómov.
Aktuálne sa však tešíme projektu: Klub rómskeho seniorského ochotníckeho divadla s podtitulom: „Amare phure keren terňipen“ /Romano teatros/ Hlavnú úlohu v ňom hrajú dôchodcovia, no nielen Rómovia. Prostredníctvom pravidelného stretávania sa za účelom nácviku divadelnej hry sa stretávajú s cieľom vrátiť ich do spoločenského života a opäť v nich vzbudiť pocit spolupatričnosti, dôležitosti a sebarealizácie. Pokračujúcou ambíciou je vytvorenie rómskeho seniorského klubu, kde budú ich pravidelné stretnutia prebiehať. Teraz sa stretávajú v súkromí rodinného domu jednej z hereckých dvojíc.
Prvú divadelnú hru: „ONA a ON“ budú môcť diváci vidieť v Banskej Bystrici už 6.decembra tohto roku. Prostredníctvom divadelnej hry ochotníci oslovia širokú verejnosť, sprostredkovaním obrazu života rómskeho dôchodcu a maďarskej dôchodkyne, poukážu aj na pretrvávajúce problémy intolerancie, rasovej neznášanlivosti a predsudkov. Hru napísal a hudbu k nej skomponoval Mgr. Cyril Pleško, ktorý v hre aj účinkuje. Autorkou projektu je Mgr. Adelka Matulayová.
Zrealizovali sme literárne popoludnie
a pokrstili sme ďalšiu zbierku literárnych prác
Dňa 6. decembra 2014 sa v banskobystrickom Klube Hudby a Divadla uskutočnilo literárne popoludnie, kde členovia Rómskeho literárneho klubu prezentovali svoju literárnu tvorbu. Podujatia sa zúčastnilo 80 hostí. Autori takouto živou formou oslovili prítomných a prostredníctvom písaného a hovoreného slova poukázali na dôležitosť šírenia rómskej kultúry a rómskeho jazyka. Súčasťou literárneho čítania boli aj diela venované spomienke na rómsky holokaust. Rómsky literárny klub začiatkom decembra vydal svoju v poradí šiestu zbierku nazvanú Píšeme a čítame spolu. V rovnakom čase vyšla kniha príbehov členky klubu Zlatici Rusovej nazvaná Príbehy pri rómskom ohni. Súčasťou podujatia boli tiež krsty oboch kníh.
Po literárnom podujatí čakal na prítomných ďalší kultúrny zážitok. Nasledovalo divadelné predstavenie v réžii Maroša Baloga s názvom Ona a on. Scénar napísal Cyril Pleško.
Recitátori prezentovali diela z najnovšej zbierky
Majko Balog a Sára Oláhová z V.Krtíša sa predstavili v scénke o Mikulášovi
Najmladšia recitátorka - štvorročná Agátka
Nová členka Rómskeho literárneho klubu Eva Plešková. Báseň z jej tvorby recitovala jej dcéra Eva Didiášová
Pani Zlatica Rusová vydáva vlastné knihy. Je autorkou už tretej knihy rómskych príbehov.
Sára Oláhová z B. Bysrtice recitovala báseň o macovi od K. Cicka
O hudobný doprovod sa starali A. Oláh a M. Boldi, tiež literárne činní členovia klubu
Krst 6. zbierky literárnych prác členov Rómskeho literárneho klubu, ktorá dostala meno Píšeme a čítame spolu
Krst tretej knihy Zlatici Rusovej s názvom Príbehy pri rómskom ohni
POĎAKOVANIE – PAĽIKERIBN!
Dámy a páni, priatelia,
vďaka tomuto manušovi, bude môcť aj tento rok Rómsky literárny klub krstiť svoju zbierku.. Alexander Daško - Šaňi, muž, ktorý pre rómsku kultúru robí velikánsky kus "gadžovskej roboty - no romano jileha". Profesionál na pódiu aj v živote, riaditeľ ZUŠ v BB, frontman známej kapely Gypsymusic, realizátor známeho celoslovenského rómskeho festivalu Cigánsky oheň a rovnako aj šéf OZ LAVUTA. 
V mene členov Rómskeho literárneho klubu PAĽIKERAV PHRALA! Pretože sme sa stali malým plamienkom "cigánskeho ohňa:)" a vďaka OZ Lavuta sa realizuje v roku 2015 kontinuálne projekt s názvom Than prejkalo romano lekhaviben IV /Iriben hin amaro romipen. Rómska literárna tvorba IV /Písanie je naše rómstvo. Vďaka finančnej podpore Úradu vlády SR – Kultúra národnostných menšín 2015.
Projekt píše už svoju históriu šiestym rokom. Jeho cieľom je kontinuálne, aj vďaka celoeurópskej tendencii, zachovávať a rozvíjať jazyky menšín a dostať do života rómsky jazyk, jeho spisovnú podobu. Zámerom projektu je tvorba a tlač ďalšej, v poradí už 7. zbierky poézie a prózy, prác rómskych autorov. Pomocou kníh rozvíjať a skvalitňovať rómsky jazyk, sprístupniť ho a umožniť širokému spektru konzumentov. Uchovať bohatstvo absentujúcej rómskej literárnej tvorby ako ojedinelého skvostného prvku kultúrneho dedičstva Rómov na Slovensku. Projekt je prezentáciou kvality a schopnosti rómskych autorov mladšej i staršej generácie a ambíciou nadviazať na „velikánov“ rómskej literatúry minulosti, ale aj súčasnosti /E. Lacková, D. Banga, D.Hivešová Šilanová a iní/ s cieľom lámať stereotypy o tom, že rómska kultúra v podobe slova sa po stáročia i dnes traduje prevažne vo verbálnej podobe (paramisi-rozprávky).
Zlatica Rusová, členka nášho klubu, skôr narodená DÁMA s neskutočne hlbokou studnicou "autentických drahokamov" romano phuro dživipen" a z nich aj čerpá vo svojich dielach. Nie je to "len" spisovateľka, vďaka jej tvorbe môže náš klub uchovávať pre ďalšie generácie kusisko tradícii. Takto začína svoju knihu venovanú deťom - Romane paramisi, ktorá uzrela svetlo sveta.
„Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, sa predstavím. Volám sa Zlatica Rusová, bývam v dedinke Kameňany. Úprimne sa radujem tomu, že táto moja, v poradí štvrtá kniha, bude venovaná tým najmenším, našim deťom. Možno si poviete, keď Vám vaši rodičia prečítajú rómske rozprávky z nej, alebo aj vy, ktorí už viete sami čítať, že sú iné ako tie, ktoré zvykneme čítať. A možno budete mať aj pravdu, lebo aj my, Rómovia samotní, sme trochu iní, hoci sme ľudia ako vy. Máme vak trochu iné zvyky, kultúru a možno aj odlišný názor, či pohľad na život ako taký. Aj preto som rada, že si prečítate moje rozprávky a spoznáte nás i trochu ináč. Tým, ktorí ste ešte nedržali v rukách žiadnu z mojich kníh, tak by ste mali vedieť, že píšem v slovenskom, ale aj v rómskom jazyku. Som Rómka, a preto by som nechcela, aby sa náš rómsky jazyk stratil, či pozabudol sa používať v každodennom živote.”
Pani Rusová vydala ďalšiu svoju knihu
v sobotu 16.12.2017 sa konalo v Banskej Bystrici Literárne čítanie a krst zbierky nášho rómskeho literárneho klubu – ale hlavou nie som len v scenári a logistike, ale aj nešťastnej udalosti, ktorá sa odohrala 4. decembra tohto roku v jednej Banskobystrickej rómskej osade – Podlavice, kedy rodiny s deťmi stratili strechu nad hlavou. Pokúšal som sa z pozície „úradníka“ pomôcť a aj keď oslovené úrady /Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ktorého som zamestnancom, Úrad práce, ako aj samotné mesto Banská Bystrica pomohli a chceli pomôcť viac, štandardne.. avšak zákony neumožňovali bohužiaľ, ako aj v iných obdobných, nešťastných prípadoch byť z ich strany nápomocnými ešte väčšmi a preto sa rozhodlo naše OZ ROLIK priložiť ruku k pomoci. Fotografie v tomto statuse z časti dokumentujú priebeh pomoci. Začnem asi darom – stavebný materiál na cca. 50m2 práce, od rómskeho podnikateľa zo Žarnovi Andrej Kováč. Ako aj včerajšej pomoci Úradu splnomocnenca, kedy kolega Albert Albert Kováč priniesol z Rimavskej Soboty v aute kopec zeleniny aj čokoládky z Potravinovej banky a následne som to zaniesol rodinám. Veľká vďaka patrí kolegovi Jožkovi Pištovi Joseph Zaga Run lokálnemu koordinátorovi Zdravé regióny, s ktorým sme zaniesli vyzbierané šatstvo, ale aj Komunitnému centu KARI z Banskej Bystrice a spoločne komunikujeme s rodinami, aj dnes tam pôjdeme. Priatelia, čo sa financií týka, tak naše OZ vyzbieralo od dobrosrdečných darcov...ale skôr než dôjdem k sumám, tak najprv musím napísať, že JE KRÁSNE, ĽUDSKÉ, ak čo i len jedno euro daruje človek, človeku, ak je v núdzi, o deťoch asi písať ani nemusím! Mám už nejaké skúsenosti s podobnou pomocou a po každom je zbierka finančná veľmi citlivou záležitosťou! Nájde sa totiž na sociálnych sieťach po každom niekoľko PRUDKO SOCIÁLNE CÍTIACICH :( ktorí kvetnato píšu, reagujú komentami, správami zdieľajú status..čo je síce pekné, ale NEBEZPEČNÉ, pretože naše OZ nedokáže sledovať všetkých a všetko, teda aby som to vysvetlil..darca pošle 10 eur, ďalší tiež a nájde sa ich 10 vo viere, že pomáhajú ľuďom v núdzi..Tie financie sa však reálne do osady dostať nemusia. Ak ste náhodou darovali nejaké peniažky na tento účel a nenájdete sa v zozname mien, tak kontaktuje človeka, ktorému ste financie poslali na účet alebo odovzdali osobne! CHCEM VEĽMI PEKNE POĎAKOVAŤ VŠETKÝM DARCOM V MENE OZ ROLIK. Vyzbierali sme po 10 eur - Adela Plešková Matulayová, Lenka Berkyova, Marcela Berkyová, Deniska Lásočka Mia, Martin Cicko Berky, Slávka Záslavová, Ján Eremiáš, Michal Karako, Janka Majerová. Po 25 eur Martina Balogová Slobodníková – OZ ROLIK, Nataša Nataša Slobodníkova – KC KARI, ďalej po 30 eur Ivan Mako – OZ ZMR, Alexander Daško – OZ Lavuta, po 50 eur Janett Janette Maziniová Motlová, ROMA RADIO – Ján Konček, Joseph Zaga Run– kapela Sendreiovci - Vladimir Sendrei + Vladko ešte vyzbieral aj od svojich priateľov v sume 80 eur - Babrošová Lýdia z Jelky, Sýkora Romalius zo Zlatých Klasov, Lenka Petrášová zo Senca a teda vyzbieraná finančná čiastka pre vyhorené rómske obydlia celkovo dosiahla sumu 470 eur. Prečo menovite uvádzam darcov? KAŽDÝ KTO DAROVAL SUMU SA PODPÍSAL NA DAROVACEJ LISTINE a ten, kto poslal peniažky na účet združenia dostal odo mňa informáciu a dostane aj preskenovaný výpis z nášho účtu! Všetky vyzbierané peniažky sa vedú v účtovníctve nášho OZ a kedykoľvek, komukoľvek z darcov sú k nahliadnutiu po vyúčtovaní /stavebný materiál a iné/ AMARO JEKHETANIBNESKERO /združeňjos/ PAĽIKEREL SAVORENGE TUMNENGE JILESTAR! Podrobne o všetkom, čo píšem v tomto statuse sú samozrejme informované samotné rodiny v osade. Dnešný dňom, teda 16. Decembra UKONČUJEME ZBIERKU!!! Aby som nepozabudol, bola so mnou v komunikácii aj Jolana Saltiel, ktorá zdieľala status hneď po vzniknutí nešťastnej udalosti, bola v kontakte aj s Vladkom Sendreiom. Ak sa ti Jolka podarilo niečo vyzbierať, pošlem ti v správe tel. kontakt na chlapíka z osady a dohodnite sa prosím, ako sa aj tvoja pomoc dostane k rodinám.
Priatelia, čhavale.V mojom prvom statuse som uvádzal, že naše OZ oslovi len Banskobystričanov, ale našli sa teda ľudia, moji priatelia z iných kútov Slovenska, ktorí ma poprosili o číslo účtu a poslali peniažky :) to, že sa peniažky vyzbierali je len ukážkou tohto, že aj medzi Rómami, ako aj nerómami samozrejme, sa nájde kopec citlivých ĹUDÍ a verím, že aj vďaka ich pomoci budú mať rodiny v tejto osade, ktorým vyhoreli príbytky PEKNÉ a POKOJNÉ VIANOCE- KARAČOŇU ) Verím, že nás budú požiare a iné živelné pohromy obchádzať na km...Del O DEL
Priatelia, Čhavale,
„Sikavas tumenge amaro ROMIPEN”
Pred pár dňami sa z hlavného mesta Ruskej federácie vrátili Rómovia, ale aj príslušníci ruskej menšiny zo stredného Slovenska, ktorí tam absolvovali poznávací pobyt. Jeho cieľom bolo nielen spoznať tamojšiu rómsku kultúru, ale aj prezentovať a priblížiť život, zvyky či záujmy našich Rómov.
Zamestnanci štátnej aj verejnej správy, aktivisti tretieho sektora, terénni sociálni pracovníci, koordinátor zdravia, pracovníci komunitných centier, asistenti učiteľov, členovia rómskeho literárneho klubu, ale aj zástupcovia občianskych združení zaoberajúcich sa rómskym, ale tiež ruským folklórom, mohli vďaka projektu občianskeho združenia ROLIK – Rómsky literárny klub prezentovať svoju kultúru za hranicami SR, ale rovnako spoznávať podobu, zvyky a tradície ruských Rómov a tiež krajinu, v ktorej žijú.
„V historickom centre Moskvy sme navštívili stredovekú mestskú pevnosť Moskovský Kremeľ, vo vnútri ktorého sa nachádzajú najvýznamnejšie ruské kostoly s hrobkami cárov. Do viacerých z nich sme s bázňou vstúpili,” prezradil sprievodca Moskvou, riaditeľ základnej umeleckej školy Lavuta, Alexander Daško. Výnimočnosť stavieb mohli návštevníci obdivovať na každom kroku. Nezameniteľnú architektúru ponúka Chrám Vasilija Blaženého, ktorý symbolizuje spojenie Ruska s Európou a Áziou. Tento chrám bol postavený v 16. storočí na príkaz ruského cára Ivana Hrozného, na počesť víťazstva nad kazaňským chánom. Legenda hovorí, že architekta dal Ivan Hrozný po dokončení prác oslepiť, aby už nič také krásne nepostavil. „Obdivovali sme tiež významné paláce, kde sú vystavené poklady Ruskej ríše, zhromaždené v priebehu storočí. Svojou zbierkou ruského výtvarného umenia nás očarila najmä unikátna Štátna Tretiakovská galéria, založená ruským obchodníkom a zberateľom umenia Pavlom Michajlovičom Tretiakovom a tiež mnoho iných pamiatok, ktoré sme za taký krátky čas čo i len zahliadli vyhliadkovým autobusom. Červené námestie, Chrám Vasilija Blaženého, Chrám Krista Spasiteľa, ale aj Leninovo Mauzoleum ľuďom ostanú navždy v pamäti. Divadelné predstavenie rómskeho profesionálneho divadla ROMEN, ktoré sme absolvovali v posledný večer bolo príjemnou bodkou za našou návštevou Moskvy,” pokračoval vo svojom pútavom rozprávaní Alexander Daško.
Práve divadelné predstavenie, ktoré si pripravilo profesionálne rómske divadlo ROMEN bolo podľa slov zúčastnených najsilnejším umeleckým zážitkom. Činohra Šťastná podkovička bola odohraná v ruštine, no piesne zazneli v rómskom jazyku. Profesionálne rómske divadlo Romen vzniklo v Moskve v roku 1931. Jeho prvé predstavenia boli údajne označované ako agitačné, pretože propagovali prechod od kočovného spôsobu života Rómov k ich usídleniu. Krátko nato však tvorcovia priniesli predstavenia, ktorých ústrednou témou bol milostný motív, ktorý je pre nich charakteristický dodnes. „Od roku 1941 začalo divadlo hrať v ruštine, čo rozšírilo jeho kontakt s publikom. V minulosti k nám do divadla prichádzali umelci priamo z ”tábora” a väčšinou nemali ani základné školské vzdelanie. Dnes už samozrejme máme hercov so všeobecným i profesionálnym vzdelaním,” vysvetlil slovenským Rómom Nikolaj Sličenko, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov divadla ROMEN vyznamenaný štátnym ocenením za celoživotnú umeleckú prácu, ktorý spolu s hercami a tanečníkmi prijali slovenskú výpravu po predstavení v zákulisí. Nikolaj Sličenko je od roku 1977 hlavným režisérom divadla a od roku 1991 jeho umeleckým vedúcim. V 60. a 70. rokoch patril k najpopulárnejším hercom vtedajšieho Sovietskeho zväzu.
Pobyt ale nebol iba o spoznávaní starej Moskvy, či obdivovaní jedinečnosti divadelníkov. Počas rozhovorov s domácimi sa účastníkom pobytu odkryl aj interkulturálny rozmer projektu. Podmienky pre rast a uchovávanie historických, kultúrnych a tradičných hodnôt a artefaktov zaujímali jedných aj druhých. Postavenie Rómov, identita, inklúzia, multikultúrne vzdelávanie, spolužitie s majoritou a špecifiká slovensko-rómskej a rusko-rómskej mentality, tradície a zvyky boli témami, o ktorých zúčastnení vzájomne diskutovali. „Pokúsili sme sa vytvoriť mozaiku špecifických umeleckých zručností, zahŕňajúcich literárnu tvorbu, hudbu, spev aj tanec a predstaviť ju Rómom žijúcim v Rusku a zároveň samozrejme spoznávať ich kultúrne dedičstvo a spôsob života. Prostredníctvom vzájomného spoznávania sa začať sieťovanie rómskych kultúrno-umeleckých subjektov v obidvoch krajinách a postupne dosiahnuť synergický efekt spolupráce viacerých subjektov zaoberajúcich sa riešením rómskej problematiky, najmä v oblasti kultúry Rómov. Výsledkom by mohlo byť aj vytvorenie, zachovanie a rozvoj trvalej kultúry Rómov,” objasnil projektový zámer jeho autor, Maroš Balog.
Občianskemu združeniu ROLIK sú po návrate z pobytu smerované otázky verejnosti týkajúce sa kontinuálneho charakteru projektu, ale aj opätovnej návštevy Moskvy. „Naše združenie sa prvotne venuje vytváraniu a publikovaniu rómskej literárnej tvorby, ochotníckemu seniorskému divadlu a práci s mládežou v otázkach multikultúrneho spolunažívania. Ak sa nám podarí opätovne byť úspešnými pri predkladaní projektu vo výzve Úradu vlády SR – národnostné menšiny aj v roku 2017, určite Moskvu navštívime znova a možno pôjdeme prezentovať, ale i pokochať sa krásou rómskej umeleckej tvorby aj do inej krajiny. Som presvedčený o tom, že Rómovia na Slovensku majú čo ponúknuť oku aj uchu nielen doma, ale aj vo svete. Nie iba kvôli dnešku, ale hlavne za účelom zachovávania tradícií pre nové generácie,” dodáva autor projektu Maroš Balog.
Projekt bol realizovaný vďaka finančnej podpore Úradu vlády SR – Kultúra národnostných menšín 2016
Priatelia, pred niekoľkými týždňami niektorí členovia nášho Rómskeho literárneho klubu absolvovali pracovne stretnutie, ktorého súčasťou bola aj besiedka so študentmi Kremnického 8-ročného gymnázia. Prítomný mal byť aj sám pán Dezider Banga, ale kvôli zdravotným problémom sa nemohol dostaviť. Dnes sme sa: Pavla Cicková, Milan Berko a moja maličkosť stretli s pánom Deziderom v jeho chalupe, nachádzajúcej sa na hranici banskobystrického a nitrianskeho kraja v malebnej dedinke, kde podľa jeho slov, uzreli svetlo sveta jeho prvé diela. Prezradil nám, že v septembri plánuje krst svojej novej knihy v Bratislave. Dokonca nám ukázal aj jej obal. So slovami: "Počkajte, idem po kľúče..." otvoril dvere a v miestnosti sa okrem iných "zázrakov" nachádzal aj originálny tlačiarensky stroj :) odpadol som :) Príjemné posedenie na terase pred chalupou. Samozrejme, že o mne a kolegovi Miňovi jeho pozornosť neviedla :) venoval ju totiž v plnej miere Pavlinke:) Hovoril, spomínal na roky minulé, v čase, kedy som ja hrával guľôčky doma pred panelákom v pieskovisku, on brázdil miesta, obce, osady ako študent a zbieral texty rómskych piesní, ktoré prekladal do slovenského jazyka. Slovenský básnik s rómskou dušou. V januári roku 2010 sa píše: "Prezident Slovenskej republiky udeľuje Deziderovi Bangovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry..."
Stretnutie s pánom Deziderom Bangom
Autor: Martina Balogová Slobodníková
Foto: autor
Slovenskí Rómovia v Moskve:
Dnes 12.12.2015 sme pokrstili našu novú zbierku ako aj rozprávkovú knihu nasej kolegyne. Ďakujem úprimne všetkých členom, ktorí merali cestu do Banskej Bystrice z Popradu, Myjavy, Trnavy, Detvy, Lučenca, Zvolena, Kamenian.../Majko, Nastenka, Kikuš, Maťko, Paulínka, teta Zlatka, Tonko, Ivka, teta Zdenka, teta Evka, Marika/. Ďakujem aj pani redaktorke z radia Regina p. Hoffmanovej, pani šéfke klubu HaD v BB a rovnako naším divákom. Literárne podujatie okrem samotného krstu rómskych kníh – krstnými rodičmi sa stali Mgr. Nataša Slobodniková, Mgr. Alexander Daško, Zlatka Rusova, pokrstili knihy „vianočným mokom – punč:) a „krstné detičky liali na rozprávkovú knihu detské šampanské :)“. Veľké ďakujem patri samozrejme moderátorom a v jednej osobe aj autorom diel Ivke Cickovej a Miňovi Berkymu, boli ste úžasní! A nakoniec veľké ďakujem posielam Mgr. Tonkovi Oláhovi /doprovod na klávesoch, ako aj úžasná recitácia / Mgr. Albert Kováč /doprovod akustická gitara/. Okrem krstu, čítania diel aj v rómskom jazyku, sme obsahovo zakomponovali v programe dva ďalšie dôležité komponenty – kauza Adam Štajer - jeho ocino a najstarší brat boli medzi nami. Členovia ROLIKU venovali svoje honoráre Adamovej rodine! všetci prítomní sa spoločnou modlitbou Otče náš... priblížili k túžbe a viere, že Boh bude stáť pri Adamovi. No a rovnako bolo podujatie venované aj dvom dámam, ktoré už bohužiaľ „píšu v nebi“ - Elena Lacková a Danka Hívešová Šilanová. Záverom, by som chcel vyzdvihnúť famózny prednes našej novej kolegyne, pani Zdenky Mahajovej a Evka Plešková svojou prózou vyčarovala na tvárach prítomných zázračný úsmev:) a Pavlínke za vianočnú atmosféru, ktorú navodila svojou básňou. Samozrejme boli fantasticky všetci moji kolegovia!!! A čo by som to bol za otca, keby som nepochválil môjho synátora, ktorý recitoval svoju báseň spamäti venovanú deťom. Posledná veta - ĎAKUJEM pani Nataše Slobodníkovej za to, že stála od roku 2009 pri zrode a napredovaní nášho klubu, vytvárala svojou prácou podmienky pre kvalitatívny i kvantitatívny rast ojedinelého literárneho subjektu - nášho klubu a rovnako aj Alexandrovi Daškovi za to, že zastrešil svojim združením aktivity nášho klubu tento rok...
Dobrý večer priatelia...
Krst Nelkáčika
Krst Iriben hin amaro ROMIPEN
Krst rómske rozprávky Zlatica Rusová
PODAKOVANIE menovite patrí všetkým členom nášho klubu, ale i priateľom, ktorí pomohli finančnými prostriedkami rodine Adama Štajera. Na našom Literárnom podujatí som počul Adamov hlas po viac než pol roku. Všetci, ktorí sme boli v divadielku sme mu cez mikrofón zatlieskali a popriali veľa síl, zdravia a rovnako presvedčenie, že na Vianoce bude už doma. Jeho otec vyjadril prosbu, aby sme sa všetci pomodlili Otče náš... a teda prejdem menovite k poďakovaniu za vyššie spomínané financie: Nataša Slobodníkova, Alexander Daško, Ivan Mako, Agnesa Vozarová, Ivan Mirga, Jozef Pišta, Ivan Tokoli, Vierka Veja Kočtúchová, Adela Plešková Matulayová, Eva Gašparová - Plešková, Ivana Cicková, Pavla Cicková, Riko Rika, Martin Fočar, Milan Berko, Marika Oláhová, Kristína Štajerová, Dominik Vida Oláh, Anton Oláh, Koloman Cicko, Nasťa Šerešová, Žanet Knapeková, Zlatica Rusová, Marian Boldi, Edita Rihariová, Zdenka Mahajová, Aninka Botošová, Kristína Magdolenová, Martina Balogová Slobodníková. PAĽIKERAV MEK JEKHFAR TUMENGE SAVORENGE!!!
Takže priatelia, 20.decembra na stránke FB - ROLIK som ukončil medializáciu kauzy ADAM. Chvála Bohu aj všetkým dobrosrdečným ľuďom, Adam mohol naberať lyžicou kapustnicu a dávať pozor na kostičky z kapra:) v kruhu svojich najbližších, v "rodinnom krbe" doma v Sásovej. Chalanisko "využil čas (6, 5 mesiaca) strávený za mrežami pracou, ale i štúdiom a zlepšovaním sa v Anglickom jazyku - dostal certifikát!!! Je to ako, som už písal viackrát, inteligent, rozhľadený mladý muž, ktorý si z tejto traumatizujúcej, veľmi nepríjemnej, silnej skúsenosti istotne zoberie ďalej do života len to, čo mu pomôže kráčať životom, tak aby raz, keď zostarne rozprával svojim vnúčatám príbeh o tom "Ako mladý Róm išiel do sveta na vandrovku..." Maroš Balog
Adam je po vyše polroku konečne doma…
Adam Štajer, po 6 mesiacoch väzenia ho pustili - bol nevinný.
O Adamov prípad sa zaujímali aj médiá
Adamova matka Eva
Rodina je zas spolu
Adamov otec Gejza
Mgr. Maroš Balog, ktorý inicioval aktivity na pomoc nevinnému Adamovi
tento rok sa nášmu klubu podarí opätovne vydať literárnu zbierku diel. Venovaná bude však tým najmenším. S názvom zbierky Majkáčik II. sa členovia nášho literárneho klubu pokúsia naplniť jej obsah (v rómskom ako i slovenskom jazyku) pútavými rozprávkami, poéziou, veršovankami. Poodhaliť dušičku dieťaťa, ako sa pozerá na svet svojimi očami. Zbierka uzrie svetlo sveta koncom roku 2016. Okrem práce na zbierke absolvujú členovia rómskeho literárneho klubu niekoľko diskusií so žiakmi na základných školách, napríklad k Medzinárodnému dňu Rómov, rómskemu Holokaustu... Rovnako nás čaká aj milé stretnutie s jedným z najvýznamnejších, žijúcich rómskych spisovateľov na Slovensku, pánom Deziderom Bangom.
Milí priatelia,
Priatelia, veľký ĎIVES!!!
Členka nášho Literárneho klubu, Nastenka, rozšírila počet vysokoškolských „spisovateľov Rómov. „Bravóóó..., priatelia. Nastenka mala 10 - 11 rokov, keď som ju spoznal. Svojrázna babenka už v tomto veku, bola akčná, romano ADHD isté, veľmi zapálená a bola vždy a aj ostala líderkou skupiny – neformálnej mládežníckej skupiny Magnetky. Ako tak čas utekal, Nastenka „rástla“, participovala na projektoch vše druhu. Nikdy nezabudnem, ako na jednej z akcii "zrušila" v dobrom bývalého župana Banskobystrického kraja:). Jej rétorika je dravá a ambície vysoké, smerujú do veľkej politiky, toho dňa sa chcem dožiť.
Nenazdal som sa a dnes jej gratulujem k získaniu vysokoškolského vzdelania I. stupňa a samozrejme pokračuje na magisterku. Jej veľkou oporou a naj priateľkou je Kikuš:) Pani magistra na prvom stretnutí spisovateľov šampáňo. Del o gulo Del kaj amare terne romane manuša te aven bares sikhľarde!!! Maroš Balog
Priatelia, pred nedávnom som Vám avizoval, že sa plánuje veľkolepé stretnutie so žiakmi osemročného „rómskeho“ kremnického gymnázia, na ktorom budú zniesť z úst nie len členov spisovateľov nášho literárneho klubu, ako aj z úst maestra Dezidera Bangu nejaké tie lahodné veršíky, ale i samotní študenti ukážu, čo v nich drieme. Už sa veľmi tešakujem. 
Spolupráca s pánom Bangom a našim klubom sa naštartovala aj vďaka môjmu dlhoročnému priateľovi Dodovi /významný to rómsky režisér Jozef Baňak/, vďaka ktorého projektu sa hodí koncom roka do STV - čky dokumentárny filmík o p. Bangovi! Naj, naj je pre mňa vždy generácia mladých, krásnych ľudí, ktorí okrem x-boxu, rapu, dikoték,... vnímajú svet aj v iných farbách. A to aj vďaka vedeniu tejto školy a krásnej práci – osveta Rómov, tradíciách, kultúry, mojej rovnako dlhoročnej priateľky Darinky Tokoliovej – riaditeľka internátu. Študenti na škole sú tak krásne duše, čisté. O plánovanom podujatí napísala správičku aj štatutárna zástupkyňa OZ ROLIK /redaktorka Rádioroma/ Martina Balogová Slobodníková – kto to je? šikovné to žieňa:)
http://www.radioroma.sk/aj-romovia-maju-svojich-talentovan…/
Priatelia, ako som Vám avizoval pred pár dňami, včera som absolvoval aj s mojimi kolegovacmi z Rómskeho literárneho klubu Milan Berko, Zlatica Rusová a Martin Fočar „literárny maratón – B. Bystrica, Revúca, Kežmarok, Nálepkovo, Žbince..“. Za svitania sme vyrazili z Banskej Bystrice, aby sme včas dorazili /s merným meškaním:) do prvej základnej školy, kde nás očakávali žiaci I. a II. stupňa Základnej školy s MŠ v Nálepkove, kde pracuje môj bývali kolega a priateľ Igor André a s deťmi odvádza spoločne aj s ped. zborom krásnu famóznu prácu, nie len odbornú, ale hlavne ľudskú:) Pani riaditeľka sa právom skromne hrdila aj s jednou rómskou – útlou:) žiačkou, ktorá uspela na krajskej literárnej súťaži vo veľmi silnej konkurencii stredoškolákov, gymnazistov! Napísala prózu, ak sa dobré pamätám s názvom Rok 3000:) ale i ostatné deti boli nesmierne šikovné a pohotovo reagovali na „kvízik“, ktorý bol súčasťou Powerpointovej prezentácie nie len nášho klubu, ale i slávnych rómskych osobností, krátkej histórie Rómov /rómska vlajka, hymna, gója, podobne:) Ani sme sa nenazdali a už sme medzi dverami podávali ruky a sedeli zasa v aute, ukrajovali ďalšie kilometre zeme slovenskej za ďalšími rómskymi deťmi, žiakmi Základnej školy s MŠ avšak o 150 km vzdialenejšej v dedinke zvanej Žbince, do ktorej nás vďaka fb pozval jej rómsky asistent Janko Gadzo. Neskutočne zapálený Róm pre svoju prácu, ktorá je jeho poslaním. Poďakovanie patrí samozrejme pani riaditeľke, ako aj celému pedagogickému vedeniu. Privítali nás, no, keď napíšem pompézne, tak som neprehnal.
Deti boli fantastické, niekoľko recitácii v podaní žiakov boli famózne až som sa rozhodol nerecitovať ja osobne vôbec, lebo ma „zabili“. Malý romáčik, chalanisko išiel, ako píla, ten prednes, sebavedomie.. no jednoducho paráda a potom nám teda ozrejmila pani riaditeľka, ako aj pán Ján, že tento chalan bežne vyhráva veľa súťaži...ale rovnako boli zlaté deti, ktoré sa venujú folklórnemu rómskemu tancu. Ich súborik si hovorí Ľoľi ruža. Rovnako, ako v predchádzajúcej škole boli deti aktívne, spontánne reagovali a zapájali sa do diskusie. Jeden rozdiel však medzi žiakmi týchto škôl však bol zreteľný. Rómsky jazyk! Kým na prvej škole v blízkosti Spišskej Novej Vsi sme mohli kľudne komunikovať počas besiedky plynule v našom materinskom rómskom jazyku, tak na škole 3 km vzdialenej od Michaloviec to bola už iná káva ...deti nám nerozumeli, ale cítili rómsky jazyk srdiečkami..či sa hanbili alebo ozaj jazyk sa v tejto nie malej dedinke s relatívne vysokým počtom Rómov vytráca, to som nestihol presondovať...ale mal som pocit, že to bolo skôr o istom ostychu...tak či onak práca pedagógov, ako aj rómskeho asistenta je famózna. Bolo cítiť jednoznačne, že škola sa deťom venuje a ich práca môže v nasledujúcom období žať úspechy v podobe detí, ktoré pôjdu ďalej na stredne školy, vysoké školy a možno, možno niektorí z nich budú slávni spisovatelia a možno, možno niektorí z nich sa budú venovať, rovnako, ako náš klub aj takýmto besiedkam s ďalšími generáciami..pretože kým žije jazyk, žije aj národ...na každej zo stretnutí v školách, či KC zdôrazňujeme dve základné veci. Potrebu VZDELÁVANIA!!! A potrebu vnímania samich seba.. Som ČLOVEK, som SLOVÁK, som RÓM ... Ďakujeme školám, ale hlavne deťom, že nás zasa raz niečo naučili:) Del o Del lačho, šukar dživipen savore čhavorenge!
Igor André
12 máj, 8:45 ·
“Včera sme mali na škole vzácnu návštevu - členov Rómskeho literárneho klubu v zastúpení pani Zlatice Rusovej, Maroša Baloga, Milana Berka a Martina Fočára. Málokedy sa podarí naše deti zaujať nepretržite jednu celú hodinu. Rómskym literátom sa to podarilo. Je nesmierne dôležité, aby mali deti z rómskych komunít kontakt so vzdelanými Rómami, ktorí im môžu vyrozprávať svoj príbeh a zároveň v nich budiť lásku k ich materinskému jazyku v písanej forme. Včera som voľným okom videl, ako nám rástli. Bodaj by takýchto príležitostí bolo viacej!”
Jan Gadzo
11 máj, 16:28 ·
„Dnes som spoznal týchto skvelých ľudí, ktorý napriek svojmu soc. postaveniu a vzdelaniu sa hrdo hlásia k svojej národnosti a materinskemu jazyku, ktorý šíria prostredníctvom kníh, učia nás byť samim sebou rozvíjať to, čo v nás je k dokonalosti, vzdelanie je cesta k lepšiemu životu. Maroš to je jednička skvelý človek deti si rázom obľúbili na toto naše stretnutie nikdy nezabudnú strávili pekné nezabudnuteľné popoludnie.”
Dovoľujem si Vás láskavo poprosiť - viacmennej sa obraciam v mene OZ ROLIK - Rómsky literárny klub na Banskobystričanov o pomoc - charitatívnu, finančnú. Ako ste isto zaregistrovali v médiách a niektorí mi aj píšete, voláte, predvčerom došlo k nešťastnej udalosti. Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch, rodinách s deťmi v banskobystrickej rómskej osade Podlavice. S mojim priateľom Jožkom Joseph Zaga Run koordinátorom programu Zdravé regióny sme dnes zaniesli niekoľko vriec so starším ošatením, aktovky pre deti do škôl (používané). Prosba smeruje adresne k Bystričanom a to z pragmatického dôvodu.
Práve som dorazil zo Žarnovice, kde môj veľmi dobrý priateľ – mladý rómsky podnikateľ Aďo Andrej Kováč, šéf stavebnej firmy, poskytol pomoc vyhoreným rómskym podlavickým rodinám z Banskej Bystrice formou stavebného materiálu cca na prácu 50m2. Samozrejme, nechcel byt ani menovaný. Skromnosť je jeho cnosťou, pretože chlap nezištne pomáha po každom raze, po cely rok. Okolo15.00 hodiny dorazí do Bystrice ďalší môj kamarát, slovenská hviezda šoubiznisu -Romák, ktorého nemusím ani predstavovať- Vladko Vladimír Sendrei a rovnako prichádza s pomocou. Dnes ráno mi poslala správu mladučká Rómka z východu Nicolka Nicola Pompová z OZ Paľikerav: "Dobrý deň, p. Balog, radi by sme vám poslali nejaké oblačenie na tú zbierku. Pošlete mi adresu, prosím? Ďakujem." Ozrejmil som jej, že: "Ahoj, Nikolka, veľmi si vážim tvoju - vašu iniciatívu pomôcť. Si, ste veľmi citliví a vnímaví mladi ľudia, čo je veľká vec v dnešnej dobe.
ROLIK - rómsky literárny klub sa snaží byt nápomocným v tom, čo si ukotvil vo svojich stanovách a teda v ťažkých životných situáciách životov ľudí. V tomto prípade rómskych rodín z osady v banskobystrickej časti Podlavice. Klub je iniciatívnym, ako som už zopár krát na fb prezentoval a ešte budem. Okrem nešťastného a smutného však riešime aj to šťastne a pekné, tak, ako to už v živote chodí. Už 16. DECEMBRA uzrie svetlo sveta naša v poradí 9. zbierka diel s názvom MAM SEN-HI MAN SUNO (poézia, próza v dvoj jazyčnom rómsko - slovenskom prevedení) a to vďaka tvorivej múze autorov: Zlatka Rusová, Matej Ruso, Eva Gašparová-Plešková, Nadežda Malčeková, Milan Berko, Ivana Cicková, Riko Rika, Pavla Cicková, Martin Fočár, Edita Rihariova, Juraj Enický, Luciana Kmeťová, Lucia Čurejová, Miriam Danielová, Janka Mucová, Koloman Cicko, Tony Antony a jeho malej dcérky Karmenky.
Čhavale, priatelia
Čhavale, priatelia
Peniažky by som osobne vyzbieral ja - s podpisom a textom určeným k pomoci rodinám, ktoré svojpomocne upravia svoje zhorene príbytky. Oslovím aj mojich priateľov, ktorí už pomohli pri obdobnej zbierke. Následne uverejním na fb aj na web stránke ozetka bločky o nakúpe materiálu. V osade mám kontaktnú osobu, spoľahlivého chlapa. Ak sa podarí, tak možno prídu aj nejaké peniažky z úradných inštitúcii, ale problém je však "trochu" väčší, než sa zdá a nemusí sa to podariť (legislatíva atď.). Aj preto táto iniciatíva rómskej NVO. Verím, že sa nám spoločne podarí pomôcť rodinám a v tento čas vianočných sviatkov im prinavrátime pocit domova. Del o Del.
Zbierku oblečenia teraz korigujeme, aby sa do lokality nedostalo príliš veľa a stratila sa pomoc, aj vaša, tým, že by sa to váľalo kade - tade. Veľmi krásne ti ešte raz ďakujem aj tvojim kamošom. Som na vás hrdý!“ S ďalším romano čhavom - riaditeľom ZUŠ Lavuta Šanim Alexander Daško mám dnes tiež stretko, nakoľko bolo navrhnuté, aby sa jeho blížiaci celoslovenský festival CIGÁNSKY OHEŇ stal rovnako charitatívnym nástrojom k vyzbieraniu nejakých finančných prostriedkov. Priatelia, ďakujem za Vašu pomoc a prejavený záujem a solidárnosť. O ďalších, ktorí pomáhajú a pomôžu budem informovať priebežne. Aktivitu pomoci ukončí iniciátor pomoci OZ ROLIK v stredu.
a toto je to príjemnejšie…
Ako každá zbierka, aj táto bude kniha pokrstená. Literárny večer - čítanie diel- sprevádzané hudbou (gitara - Albert Kováč, klávesy - Tonko, tancom - Peter Kačica, Mirko Kačica a ich mládežníci z Romano jilo a spevom. Tento rok obohatí podujatie aj "maliarsky štetec" v podaní rómskych umelcov Sarlotta Bottova a Jurko Enicky. Krstnými rodičmi sa stanú NOVÝ ŽUPAN BBSK pán JÁN LUNTER. Ak sa nič mimoriadne neudeje, aj pani Nataša Slobodníkova - šéfka Krajskej asociácie rómskych iniciatív. Žena, ktorá stála pri zrode klubu. Pozvanie, ak jej to rodinne povinnosti dovolia, prijala aj skvelá to dáma POSLANKYŇA BBSK, ako i NR SR Viera Dubačová. Košom nám nedal ani baro priatelis riaditeľ ZUŠ Lavuta a krstný otec spred dvoch rokov Alexander Daško. Podujatie budú moderovať, teda programom nás budú sprevádzať mladí to chalani Dominik Polovičný Princ a môj synátor Majko Majo Balog. Všetko sa to bude odohrávať pod "odborným dozorom „šéfky ROLIKU Martine Balogovej Slobodníkovej v krásnom, útulnom klube hudby a divadla HaD u Zuzany Kohútovej. Verím, že aj táto akcia poukáže na schopnosť, všestrannosť, ako umeleckého tak i intelektuálneho potenciálu druhej najpočetnejšej národnostnej menšiny žijúcej v DOBROM KRAJI A DOBROM SLOVENSKU. Del o DEL
V sobotu 10. decembra 2016 sa v banskobystrickom Klube HaD uskutočnilo literárne podujatie organizované Občianskym združením Rolik – Rómsky literárny klub. Na podujatí prezentovali autori svoje diela v slovenskom aj rómskom jazyku. Súčasťou podujatia bol aj krst práve vydanej zbierky literárnych prác s tvorbou pre deti Nelkáčik II. Krstnými rodičmi publikácie sa stali Mgr. Nataša Slobodníkova, štatutárka KARI – Krajskej asociácie rómskych iniciatív a Ing. Peter Krajňák, štátny tajomník MŠ SR. Moderátorského mikrofónu sa tentoraz ujali detskí moderátori Sára, Majko, Viktorko a Nelka. Poetické slovo dopĺňala živá sprievodná hudba a atmosféru doplnili tiež piesne a tance v podaní rómskeho súboru Romano Jilo. Video z podujatia si môžete pozrieť tu.
Pokrstili sme novú zbierku literárnych prác
POĎAKOVANIE – PAĽIKERIBN!
Dámy a páni, priatelia,
vďaka tomuto manušovi, bude môcť aj tento rok Rómsky literárny klub krstiť svoju zbierku.. Alexander Daško - Šaňi, muž, ktorý pre rómsku kultúru robí velikánsky kus "gadžovskej roboty - no romano jileha". Profesionál na pódiu aj v živote, riaditeľ ZUŠ v BB, frontman známej kapely Gypsymusic, realizátor známeho celoslovenského rómskeho festivalu Cigánsky oheň a rovnako aj šéf OZ LAVUTA. 
V mene členov Rómskeho literárneho klubu PAĽIKERAV PHRALA! Pretože sme sa stali malým plamienkom "cigánskeho ohňa:)" a vďaka OZ Lavuta sa realizuje v roku 2015 kontinuálne projekt s názvom Than prejkalo romano lekhaviben IV /Iriben hin amaro romipen. Rómska literárna tvorba IV /Písanie je naše rómstvo. Vďaka finančnej podpore Úradu vlády SR – Kultúra národnostných menšín 2015.
Projekt píše už svoju históriu šiestym rokom. Jeho cieľom je kontinuálne, aj vďaka celoeurópskej tendencii, zachovávať a rozvíjať jazyky menšín a dostať do života rómsky jazyk, jeho spisovnú podobu. Zámerom projektu je tvorba a tlač ďalšej, v poradí už 7. zbierky poézie a prózy, prác rómskych autorov. Pomocou kníh rozvíjať a skvalitňovať rómsky jazyk, sprístupniť ho a umožniť širokému spektru konzumentov. Uchovať bohatstvo absentujúcej rómskej literárnej tvorby ako ojedinelého skvostného prvku kultúrneho dedičstva Rómov na Slovensku. Projekt je prezentáciou kvality a schopnosti rómskych autorov mladšej i staršej generácie a ambíciou nadviazať na „velikánov“ rómskej literatúry minulosti, ale aj súčasnosti /E. Lacková, D. Banga, D.Hivešová Šilanová a iní/ s cieľom lámať stereotypy o tom, že rómska kultúra v podobe slova sa po stáročia i dnes traduje prevažne vo verbálnej podobe (paramisi-rozprávky).
Vážení priatelia,
Je mi nesmiernou cťou uviesť informáciu na našom webe o udelení ocenenia osobám – Rómom za ich prácu v Banskobystrickom kraji pre rozvoj príslušníkov rómskej národnostnej menšiny vo viacerých oblastiach ich života. Medzi štyrmi laureátmi bola aj naša členka, významná, skromná a charizmatická dáma, teda Zlatka pani Zlatica Rusová, ktorá si z rúk riaditeľa Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, pána Štefana Vavreka prevzala ocenenie za uchovávanie rómskeho jazyka v literárnej podobe. Akt bol súčasťou realizovaného kultúrno-spoločenského podujatia k oslavám Medzinárodného dňa Rómov v Rimavskej Sobote, dňa 7. apríla 2017.
Romale, priatelia...v Prahe, okrem nášho divadielka, mali možnosť hostia Gavora - literárna aktivita Khamora - popásať si uši aj čítaním prózy našich dvoch dám z Roliku pani Zlatky Rusovej a pani Evky Gašparovej Pleškovej. V priestoroch mestskej knižnice bolo veľmi horúco, rovnako tak, ako aj v diskusii o rómskom jazyku, ROMIPENU. Moderovania sa bravúrne zhostila Renátka Berkyová, tiež členka nášho klubu, žije a pôsobí samozrejme v Prahe.
… A záverom účinkovanie spisovateľov a hercov na svetom rómskom festivale KHAMORO 2017. Priatelia, dnes slovensko -rómskej výprave (divadelníci a spisovatelia) konči pražské účinkovanie na svetovom feste Khamoro 2017. Defilé a my jeho súčasťou...
Bilancia predchádzajúcich rokov nášho literárneho klubu je úspešná. Teší nás, že počet literárnych zbierok, ktoré sme vydali sa stále rozširuje. Okrem literárnej činnosti sa OZ Rolik venuje aj ďalším aktivitám, ktoré smerujú k rozvoju rómskej kultúry a zvlášť rómskeho jazyka. K významnejším udalostiam minulého roka okrem vydania novej literárnej zbierky Nelkáčik II patril aj pobyt slovenských Rómov v Moskve, stretnutie so spisovateľom Deziderom Bangom, divadelné predstavenie Chcem iného muža – Kamav ever muršes, účasť na podujatiach pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov a rôzne besedy s mladými ľuďmi na školách. V dohľadnom čase bude odvysielaný filmový dokument, v ktorom majú účinkujú aj piati členovia nášho klubu. V rovnakej činnosti budeme pokračovať v roku 2017. Jeho začiatok bol, a ešte stále je, dosť hektický. Je potrebné vypracovať a predložiť projekty, ktoré nám umožnia kontinuálne pokračovať v tom, čo už máme úspešne odskúšané a čo je pre našu organizáciu, a hlavne pre samotnú slovenskú rómsku komunitu, prospešné. Opäť sa blíži Medzinárodný deň Rómov a v tejto súvislosti nás oslovujú rôzne komunitné centrá s prosbou o účasť na ich besiedkach. Radi by sme mnohým vyhoveli. Literárny klub sa navyše rozširuje o ďalších členov, ktorých diela si istotne nájdu svojich čitateľov.
Takže nespíme na vavrínoch. Tešia nás úspechy a naďalej pracuje na tom, aby naša organizácia prináša prostredníctvo svojich aktivít pozdvihnutie rómskej kultúry a rómstva ako takého. Nech sa nám darí!!!
OZ Rómsky literárny klub, vďaka finančnej podpore Úradu vlády SR - Kultúra národnostných menšín 2016 implementuje zajtrajším dňom ojedinelý projekt… rómske Geľem, geľem, slovenské Nad Tatrou aj ruské Svjaščenaja naša děržava pretnú tóny v jednu giľi o ľudskosti a krásy inakosti.. Na fb profile ROLIK - Maroš Balog, ale samozrejme aj na súkromných profiloch účastníkov poznávacieho zájazdu budete môcť sledovať, lajkovať i komentovať fotografie, videa…
Vážená, Vážený
Dovoľujem si v mene nášho občianskeho združenia, Rómsky literárny klub – ROLIK IČO:50059661, so sídlom v Banskej Bystrici láskavo poprosiťVáš hotel o zaslanie cenovej ponuky a to vo veci poskytovania ubytovacích služieb. Na základe realizácie projektu KNM-1700/2016/1.7 „Sikavas tumenge amaro ROMIPEN!” – Prezentácia slovenských Rómov za hranicami SR.
Z M L U V A
o poskytnutí dotácie na podporu kultúry národnostných menšín
číslo: 258/2016
uzatvorená podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ust. § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zmluva”) medzi zmluvnými stranami označenými ako
Poskytovateľ: Úrad vlády Slovenskej republiky
Sídlo: Námestie Slobody 1, 813 70 Bratislava 1
(ďalej ako „poskytovateľ”)
a
Prijímateľ: OZ ROLIK – Rómsky literárny klub
Sídlo: Šalgotarjánska 2D, 974 04 Banská Bystrica
(ďalej ako „prijímateľ”)
Článok I.
Predmet zmluvy
1. Predmetom tejto zmluvy je úprava zmluvných podmienok, práv a povinností zmluvných strán pri poskytnutí dotácie z programu Úradu vlády Slovenskej republiky (ďalej ako „úrad vlády”) s názvom Kultúra národnostných menšín 2016, ktorú sa prijímateľ zaväzuje použiť v plnej výške na realizáciu podporeného projektu žiadosti / podporených projektov žiadosti číslo 143528 (ďalej ako „žiadosť”), v rozsahu a za podmienok vymedzených v tejto zmluve, k predmetnému projektu KNM-1700/2016/1.7 a to: Príprava a realizácia prezentácie a workshopov kultúrneho charakteru v zahraničí v termíne od 20. do 25. augusta 2016.
Dear Sir/Madam,
I would like to ask you on behalf of our civil association to send me a calculation of prices for accomodation in your hotel. We would need 16 of 2-bedsrooms, 2 of 1-bedrooms and 2 apartmans - 2 for 3 people and 2nd for 4 people.
See the attachment, please.
Thank you in advance,
Sincerelly,
Mgr. Maroš Balog
Уважаемый менеджмент отеля,
Меня зовут Марош Балог, я активный участник общественного объединения «Рома», которое создано и активно работает в Словацкой республике. Наша организация представила проект "Sikavas tumenge amaro ROMIPEN – презентация словацких цыган за границей Словацкой республики", и получила государственный грант от правительства Словацкой республики.
В период с 20 по 25 августа 2016 года группа «Рома», состоящая из представителей разных регионов Словакии планирует принять участие в нескольких общественных и культурных мероприятиях г. Москвы, целью которых взаимное ознакомление и освещение культуры и традиций словацких и российских ромов /цыган /.
Поэтому, от имени нашей общественной организации, прошу Вас направить нам коммерческое предложение по предоставляемым услугам размещения в Вашем отеле в номерах следующих категорий:
Одноместный стандартный номер
Двухместный номер
Двухместный апартамент
Четырехместный апартамент
Заранее благодарим за ответ!
С наилучшими пожеланиями и уважением,
Марош Балог
Банска Быстрица, 11.7.2016
(Ja) a (Ty) Mama
(Ja) za rosy som sa chodil rád napásť medzi ľudí,
(Ja) s príchodom v diaľke vidím žiaru majáka tvojho srdca
(Ja) vraciam sa k tebe, páchnuci zo slov, opitý z liehu hnevu.
(Ja) rozobratý do najmenšej súčiastky, slovom ma hľadáš, pohľadom zlepuješ.
(Ja) kupujem si u teba odpustky, zapíjam omšovým vínom a (ne)platím Vatikánskou menou.
(A) ty to vieš...
(Ty) teplomerom meriaš stupne mojich starostí.
(Ty) vždy si ma čakala na priedomí, inokedy so skríženými nohami v kresle a knihou od Harlequin
(Ty) rozprávaš sa s časom...
(Ty) mala si byť predlohou na Monu Lízu a visieť v Louvre večne
(A)Teraz sa slová odrážajú od stojaceho mramoru...
(Me) thaj (Tu) Dajori
(Me) kana čareskero paňi baruvelas, me ola čarori te chal la phirkeravas maškar manuša džavas,
(Me) kana pašeder avav, andro duralipen me dikhav, vudut majakostar sikado hin, andralo tiro jiloro
(Me) pal pale avav ke tute, khandipnaha lavendar, mato som, pherdo rušibanaha ke tute me avav.
(Me) čhingerdo pre nek cikneder sučjastka, man tu laveha rodes, dikhibnaha andro jekh pal pale thoves, lepines.
(Me) cinav ke tute mire žužipnaskere bini, pjav khangerikeha moľaha len u (na)poťinav len, hine hijaba, Vatikansko lovenca
(U) tu savoro oda džanes...
(Tu) ťeplomeriha sikaves sar save bare, pherade stupňenca hine mire pharipena.
(Tu) Furt man užarehas pašo kher, u varekan thaj banďarde čangenca andro sejkos bešaďi, keňvaha učharďi khataro Harlequin irinďi.
(Tu) vakeres la varamaha...
(Tu) tu šaj sas eršejňi prejkal Mona Liza u te akastinďi andro Luvros te ačhel pro dživipnaskero agoripen.
Akana pes ola lava, pal pale čhivkeren našavibnastar, kahtare fala mramoristar.
Milan Berky
Úspešné divadelné predstavenie
Dňa 18. decembra sa v Klube HaD v Banskej Bystrici uskutočnilo divadelné predstavenie s názvom ”chcem iného muža - Kamav aver muršes”. Scénar tejto komédie napísala členka Rómskeho literárneho klubu Eva Plešková, réžiu mal Maroš Balog. V divadle si zahrali mnohí členovia literárneio klubu. Predstavenie malo úspech, herci aj diváci sa tešia na ďalšie podobné podujatia. Ak ste si divadlo neprišli pozrieť osobne, môžete si pozrieť niekoľko fotografií z predstavenia…
Vážení priatelia,
je mi veľkou cťou, že sa na naše občianske združenie resp. seniorské, rómske, ochotnícke divadlo z pod Urpína, ktoré zastrešujeme, obrátilo OZ Slovo 21 z Prahy a ponúklo nám možnosť stať sa súčasťou ich programového formátu KHAMORO - celosvetový rómsky festival. No a bokom neostanú samozrejme ani členovia rómskeho literárneho klubu, ktorí sa zúčastnia krásneho literárneho bloku s názvom "Gavoro". Počíta sa aj toto, ako "efektivita" získaných financií z DS Úradu vlády splnomocnenca pre národnostné menšiny - Kultúra pre národnostné menšiny? Náš donor Samozrejme aktivitám doma rovnako nezostáváme nič dlžní. Deň Rómov je za dverami. Už 6. apríla budeme v jednom komunitnom centre, 7. 4. a 9. 4. v ďalšom, 10. 4. v detskom domove, 12. 4. v treťom Komunitnom centre. A potom xy besiedok na základných a stredných školách. Tešíme sa na letný tábor s malými deťmi a ich maminkami, aj na vyhlásenie literárnej súťaže pre študentov. Pred ňou ešte zorganizujeme Letný camp s niektorými z nich. A kopec ďalších veci, nechajte sa prekvapiť... Aj umením môžeme meniť názor majority na Rómov..
Del o DEL!
Šukar ďives savorenge! Prejkal amende ačhle baro ďives vaš savoro romano nipos pre luma – vilagoste.
Dobrý deň všetkým! Čaká nás deň, ktorý je veľkým dňom pre rómsky národ! Medzinárodný deň Rómov si každoročne pripomíname 8. apríla pri príležitosti výročia prvého celosvetového stretnutia Rómov v Orpingtone pri Londýne v roku 1971. Tento deň bol vyhlásený pred 27 rokmi na 4. kongrese Medzinárodnej rómskej únie (IRU). Kde okrem iného v padli na úrodnú pôdu aj slová ohľadne medzinárodnej rómskej hymny Gelem, gelem, rómskej vlajky, či pomenovania Róm – Rómovia! A možno viete, možno nie, ale mali sme tam z dnešného Slovenska zastúpenie. Nebohého rodáka z Klenovca, pána doktora Cibulu!
Medzinárodný deň Rómov je oslavou rómskej kultúry a tradícií. Bohatá história a umenie tejto najväčšej etnickej skupiny v Európe po stáročia dotvárajú aj slovenskú spoločnosť.. rovnako tomu je tak aj v Banskobystrickom kraji, kde podľa odhadov žije cca. cez 100 tisíc Rómov. Podľa odhadov žije v súčasnosti v európskych štátoch od sedem do 15 miliónov Rómov. Nesporne ide o najpočetnejšie etnikum bez vlastného územia na starom kontinente.
Medzinárodný deň Rómov je oslavou rómskej kultúry a jej vplyvov na oblasti hudby, divadla, literatúry a tanca európskej kultúry. OZ ROLIK sa snaží svojou systematickou prácou, implementáciou projektov dosiahnuť cieľ, zvyšovať povedomia našej kultúry, ochrany a podpory ľudských práv Rómov, prevencie diskriminácie a upozornenie na problémy, ktorým v Európe čelia a bohužiaľ aj naše Slovensko. Jedným dychom je potrebné povedať aj to, že mnohí Rómovia na Slovensku žijú v sociálnom vylúčení, v prostredí, z ktorého sa iba málokomu podarí vymaniť bez pomocnej ruky. Del o DEL. Maroš Balog
Medzinárodný deň Rómov
8. apríl 2016
Tento deň bol vyhlásený v roku 1990 na 4. kongrese Medzinárodnej rómskej únii (IRU). Prvé veľké medzinárodné stretnutie rómskych predstaviteľov bolo 7. - 12. apríla v roku 1971 v Chelsfieldnear Londýn. Podľa odhadov žije v súčasnosti v európskych štátoch od sedem do 14 miliónov Rómov. Nesporne ide o najpočetnejšie etnikum bez vlastného územia na starom kontinente. Medzinárodný deň Rómov je oslavou rómskej kultúry a jej vplyvov na oblasti hudby, divadla, literatúry a tanca európskej kultúry. Pri tejto príležitosti sa konajú rôzne kultúrne podujatia, ktorých cieľom je zvýšenie povedomia o ich kultúre, ochrana a podpora ľudských práv Rómov, prevencia diskriminácie a upozornenie na problémy, ktorým v Európe čelia.
Priatelia,
tieto slová sa mi píšu veľmi, veľmi, veľmi ťažko. Dnes nás opustila naša priateľka, kolegyňa z klubu, teta Evka. Statočne bojovala so zákernou chorobou až do posledných chvíľ svojho života, ktorým bol pre ňu jej rodina, manžel, deti, vnúčaťa, ale aj romipen, ktorý nosila v srdci aj duši. Jej tvorba a aj jej vlastná kniha toho boli dôkazom. Jej divadelne stvárnenie v hlavných rolách vo všetkých našich hrach, ktoré sme spoločne pretavovali do scenárov) boli famózne.
Budete nám všetkým veľmi chýbať, tetuška! Nech je vám e phuv ľokori a jedného dňa sa s vami stretneme v nebíčku.
Jej dcérka Adelka ma pred týždňom požiadala (bolo to želanie tety Evky) na pohrebe prečital jej báseň. Rozhodol som sa, že naša teraz pripravovaná kniha bude venovaná na jej počesť. Pohreb sa bude konať tento piatok o 10,00 hod.
Bol smutný koniec minulého týždňa. Rodina, priatelia, kolegovia... odprevadili na poslednej ceste našu tetu Evku Gašparovú - Pleškovú. Bolo mi veľkou cťou, že ste si želala na smrteľnej posteli, aby som prečítal vašu krásnu báseň a nedalo mi spomenúť aj pár slov. Opustila ste nás, ale vaše diela, básne aj divadelne hry ostávajú, tetuška, večným odkazom pre ďalšie generácie Rómov i ne-Rómov.
Úprimnú sústrasť celej rodinke aj v mene kolegov z nášho Rómskeho literárneho klubu. Je čas narodiť sa pod našou rómskou hviezdou a čas odísť na večnosť andro zejgos, keď si nás povolá guloro Deloro. Maroš Balog