aktuality Rómsky literárny klub

6. Zbierka literárnych prác: Píšeme a čítame spolu

Braňo si sadol do rozheganého kresla a bol spokojný, že celé sťahovanie je už za ním. Pousmial sa pri myšlienke, ktorá mu napadla a to, že sa sťahujú z drevenej chatrče do murovanej... „Zas si nás budú obzerať ako opice v zoo, radšej nech si vyhrievajú zadky doma.“ pomyslel si sám pre seba. Vo svojom veku ešte nevedel pochopiť, čo sú pojmy ako: grantová dotácia, ukazovatele úspešnosti atď., a tiež, že je to dôležité pre ďalšiu výstavbu domov i pre iných...

„Dúfam, že ma už nikto nebude otravovať! Asi som adoptovaný, aby som makal ako otrok či čo?!“ Bol unavený a už sa tešil na film o „Batmanovi“ v telke. Mal dokonca i svoju modlitbu...“Batman, ďakujem ti, že si mi dal silu zjesť maminine „gója“. Boli hrozné, brrr!  A tiež, že si mi dal silu na sťahovanie.“ Mal rád svojich rodičov, ale... mal pocit, že je jednoducho adoptovaný.

„Ak ma milujú, ako to stále dookola točia ako gramofón, prečo stále musím makať a poslúchať ako mulica?“ Musel pomáhať, hlavne ocinovi, ktorý bol invalid, od svojich 12-stich rokov, keď sa pobil... Jeho dvanásťročné ego trpelo neuveriteľne a vnútorne bol rozložený ako hamburger z McDonaldu. Bol presvedčený, že sa mrhá s jeho silou a jeho poslanie je zachraňovať svet. „Chcem byť hrdinom!“ zakričal do éteru a rodičia, mama Aranka a otec Gejza, sa pousmiali a hneď mu i zasmečovali: „Dnes ti ide Batman, nezabudni ho pozdraviť a môžeš ísť za ním na bicykli.“ Braňo by aj odpapuľoval, ale nechcel riskovať, že mu zakážu jeho idol dnes večer a samozrejme dostane za odpapuľovanie „výchovnú“. Odišiel do izby rozmýšľať nad svojimi budúcimi hrdinskými činmi. Mama Aranka si začala upratovať kuchyňu a otec Gejza si vybrnkával na gitare. Pripravovali sa na dôležitú návštevu – zas z nejakej „drbnutej mimovládky“ z Ameriky.

Ako-tak Braňo rozmýšlal nad svojimi hrdinskými činmi, zaspal. Začal sa vznášať tunelom, nebál sa, lebo na konci tunela videl tlmené svetlo (boli to svetlá reklám), ktoré postupne silnelo. „Ty kokso, čo som už amen?“ prebehla mu hlavou myšlienka.

“Hej, Braňo, vstávaj, máme robotu!“

Pretrie si oči, ešte raz sa pre istotu zadíva a potichu sa opýta: „Ty? Batman?“

Presne taký istý ako vo filmoch a časopisoch. Vrhne sa mu okolo krku.

„Okay, okay! Choď sa umyť, celý si začmudený a voniaš ako údené lajno.“

Trocha sa zarazil, ale mlčky ho poslúchol, veď to bol Batman!

Batman podišiel k svojmu PC a pozrel si emailovú poštu. Bola plná prianí detí, podobných Braňovi, s jedným želaním: „Byť hrdinom popri Batmanovi.“

„Mňa snáď porazí, čo som výchovný poradca? Ako mám natočiť ďalšie pokračovanie filmu, keď sa musím venovať deckám?“ Trochu rozhorčene si položil sám pre seba rečnícku otázku. „Ak chceš zachraňovať svet a stať sa hrdinom, musíš sa najskôr naučiť poslúchať. Hlavne mňa, nemám čas a náladu na tvoje chyby! A- prečo si sa vlastne neumyl?“

„Ja nie som špinavý, ja som Róm. Čo Vy tam v Amerike neviete ako vyzerá Róm? Veď nás chodíte stále okukávať...“

„A čo s tým má spoločné Dóm, ak sa chceš vrátiť domov, tak nech sa páči, ale podpíš mi to, že si dobrovoľne sa vzdal svojho idolu.“ dopovedal Batman a ešte chvíľu na neho civel, pred sebou držiac prepúšťací formulár.

„Nie, nie už prestanem.“ bojazlivo až vzlykajúc odpovedal Braňo.

„Okay, tak ideme! Máš nejaký dopravný prostriedok, lebo v mojom aute sa voziť nebudeš. Nič v zlom partner, sorry, ale celé by si mi to zasmradil.“ dopovedal Batman, vystrúhal svoj holywoodsky úsmev ako z obálky časopisu a nasadol do svojho raketového auta.

„To je v poriadku, chápem. Ja mám svoj bicykel.“

….....


Milan Berko: Batman

O Hirovšno/Nadarutno


O Braňos peske bešľa pro imar čepo phagerdo sejkos u sas leske mištes, ke oda kaj imar hi agor leskera buťake, sťahinďkerenas pes andro aver kher. Asanďa kana leske pre goďi perďa oda hoj pes sťahinďa khataro kaštuno kheroro andro murimen. „Pal pale pre mande dikhena savore sar pro varesavo alatos andro zoo, feder kerena te peske peskere buja taťarena khere.“ Kavka peske gindinďa. Andre peskere berša, soda hit te pes phenel love kharator grantos, sikhavibena olestar sar pes oda kerďa mištes, u ka hi oda but interesantno, kana pes ačhavel khera, te prejkal lende. „Paťav kaj man imar ňiko naotravinkerla! Som sar andrale lelenca avri lino, kaj te kerav kavka phares buťi, vaj so?“ Sas imar khino u lošades užarelas pre mozi savi džala andre televizija pal´o „Betmenos“. Sas les te leskero imatkozipen pala leste...“ Betmen, paľikerav tuke kaj man diňal zor pr´oda kaj te chav ola goja save taďa miri daj. Sne bud nalačhe, bŕŕŕŕ, u the vaš´oda kaj man sas zor pro sťahipen. Bud kamelas peskera daj, dates, numa...gindinelas peske furt, kaj les čačes line andrale lelenca. „ Te man jojn avke bares kamne sar oda furt vakeren, avka sar phagerdo gramofonos pal pale, soske mušinav te kerel savoro, te šunele len sar varesavo somaricis.?“ But mušinelas te šegitinel peskere dadeske, sar nasvalo pro deštos khatar peskere 12 beršora, kana pes marďa u...Gindinelas pes joj kaj čak avke keren leha zoraľipnha pro ňisoste, kaj leskeri buťi hi aver, kaj joj mušinel te viďazinel pro nalačhibena, te ažutinel le vilagoske, avka sar o Betmenos. . „Kamav kaj te avav hiros!“ vičinďa zorale hangoha, u dajori Aranka, o dadoro Gejzas asande u pal pale leske phende. „Adaďives džala o Betmenos, nabister les te dikhel u dža pajk pala leste bicigľaha!.“ O Braňos kamľa vareso lenge te phenel, numa nakamľa kaj les ke raťi te na domuken pro dikhiben kala mozake u te kaj šaj chudelas bi „jekh pale´pofaj. Geľa andre peskeri kuči u phagerelas peske o šero pal´oda save ažutipena kerela le manušnege sar hiros. E dajori kezdinďa te kerel žužipen andre tavutňi soba u o dad bašavelas peske pre gitara. Užarenas pal pale varesave manušen khatare odi diliňi americko emveočka. Sar avke o Braňos gindinelas sar kaske ažutinela te paš kada zasuťa. Sajinelas andro ajso tunelos, ko leskero agor dikhelas cikno vudut. (sas oda reklmano vilaňis), savo buteder zoralelas. „Tu kokso, so´da, imar som čačo amen“ chuťila leske kajsi gindura šereste. „Hej, Braňo ušťi upre, buťi amen užarel!“. Morel peske o jakha, dikhel feder, u cikne hangoha phučel „Betmen“? Ajso čačikano sar andre mozi taj andro ušagi. Chučel leske minďar andre meň. “Okej, okej“ dža pes te thovel, calo sas zakhandlo, sar uďimen khul.“ Čepo les kala lava zadukhande, numa geľa pes te thovel, akada leske Devla phenďa o Betmenos!? Geľa pajk ke peskero kompjutros, dikhelas peskere iribnaskere poštici. Sas pherďi či ko agor kamibnenca save leske irinde o čhavore, ajse sne ola irutne, sar te le Braňoskere. Te ačhen pes hirovske pašo Betmenos. “Demela man ke phuv, šľakos man chudela, so me som, varesavo sikľardo poradcos? Sar šaj kerav aver mozi pala mande te mušinav pes te bajinel le cikne čhavorenca“?. Kavka korko pestra phučlaďa o Betmenos. „Te kames čačo te šegitinekl le manušenge, le vilagoske, kaj pes tutar te ačhel hirovs, mušines man te šunel pro jekh lavoro. Čak man, šunes? Nane man ideos pro´da ideos, kaj kereha varesave nalačhibena, diliňipena, u soske pes nathoďal?!“ Me na som melalo, ME SEM ROM!. So tumem Amerikate na džanen sar dičhoľ avri Rom? Sako vrama ke amende phiren pre mande te čhivkerel peskere jakha...So oda vakeres? No u so oda hi jekhetane oleha Domeha, te kames peske te denašel pal pale khere, mištes, numa irin pes akadaj mange pre kada papiris peskere nevoha, kaj korkoro odmukľal peskero zaučhariben ke mande sar ko idolos.“ Dorakinďa kala lava o Betmenos, andro vasta chudelas kada papiris. „Na, na, čačo imar preačha te vakerel kajse lava“. Daravipnaha, rovibnaha imar phenďa o Braňos. „Okej, akor džas! Hi tut vareso soha šaj trades, mire motoriha nadžaha. Naruš pre mande amal miro, sori, no calo bi les zakhanderehasl“. Dovakerďa o Betmenos u čhiďa peskero holivucko asaviben ke akada, sar andro ušagi kana hino čitrimen. Paľ bešla andro peskero eroplaneskero motoris. „Mišto, akada hi okej, achaľuvav tut. Man hin miri bicigľa“

….......