Rómsky literárny klub
aktuality

Aktuality

Ďakujeme za krásny článoček /romea.cz. Ako „režiséra" tohto banskobystrického rómskeho ochotníckeho divadielka ma nesmierne teší, že autor článku detailne opísal zámer, priemer ako i rozmer myšlienky predstavenia Kamav aver muršes - Chcem iného muža. To, že trefne ozrejmuje pôvodné autorské literárne dielo nasej členky rómskeho literárneho klubu E. Pleškovej, ako aj kvalitu hereckých výkonov jednotlivých hercov, svedči len o tom, že hra sa v Prahe páčila! Del o DEL

Účinkovanie členov OZ ROLIK
na svetovom festivale KHAMORO 2017

Priatelia, čhavale, istotne so mnou budete súhlasiť, že v takýchto horúčavách aj literatúra môže osviežiť. Včera som mal tu česť zúčastniť sa a teda sedieť za jedným stolom s ľuďmi, ktorí literatúre naozaj rozumejú. Divácka kulisa, samozrejme, nezaostávala čo do kvality - Ľubomír Feldek, Katka Brichtová a ďalší prominentní hostia. Podvečer venovaný bájkam. Reč bola o knižke Bájky / Phure vakeribena, dvojjazyčnej edícii určenej aj rómskym deťom a mládeži, ktorej autorom je Juraj Šebesta. Moja maličkosť mala možnosť prekladať jeho krásne (poučné) dielka do rómskeho jazyka. Spolupráca s pani Norou Nosterskou vydavateľkou a grafickou dizajnérkou, začala pred troma rokmi. Medzi významnými hosťami nechýbala ani literárna vedkyňa Timotea Vrablová, Peter Janků, ako moderátor a hudobný hosť, bol famózny. 
Prekrásne prostredie bratislavskej knižnice a fantastický hudobný doprovod dotváral kolorit k diskusii vydávaniu hodnotných kníh. Organizátor podujatia
Mestská knižnica v Bratislave - Letná čitáreň U červeného raka bol hlavným partnerom projektu Čítajme slovenskú literatúru. Verím, že nie len tato edícia, ale aj ďalšie, ktoré uzrú svetlo sveta vďaka pani Norike, budú nápomocné aj našim rómskym deťom v školách ako "didaktická pomôcka". Del o DEL



Juraj Šebesta:
Bájky
Phure vakeribena

Čhavale, priatelia...


Dnes /1.september 2017/ sme ukončili náš tábor „Moja mama je super mama – Miri dajori hiňi nek feder dajori“:) A rovnako aj Letný camp s našimi členmi klubu rómskych spisovateľov – „Nepozeraj na to akú farbu kože človek má, ale aké má srdce! Nadikh sar savi mor či le manušes hin, numa savo jilo hi les!“  a to vďaka finančnej podpore Úradu vlády.

Prežili sme krásny týždeň v spoločnosti tých najmenších - najmladší účastník mal len 3 rôčky, potom chalani baby vo veku puberty a skôr narodení ťahajúc k sedemdesiatke. Aká to pestrá veková štruktúra a čo mali spoločné deti, maminky v tábore a a campe? ROMIPEN. Na uvodnej fotografii tohto statusu sa preťahujeme lanom. Pokus o metaforu: Ako tábor, camp, tak aj všetky projekty OZ ROLIK sú a budú prioritne zamerané na tento cieľ - ťahať lanom ďalších k ceste spoznávania svojich možností a naplno ich využiť. Slovenskí Róma, veľký to luxus, toľko rozumných hlavičiek, tých najmenšich a mladých, len tak nechávať navnivoč? Ak pravidelne realizujete tábory a deti Vám do slova a do písmena vyrastajú pod rukami, tak staviate základy k ďalšej práci s nimi, dospievajú a vnímajú inakosť svojimi očami, srdcom i rozumom a to je potrebné usmerňovať a využívať ich neskutočný potenciál k vyššiemu zámerom. Podnecovať ich účasť lepšími výsledkami v škole. Aj touto cestou si dovoľujem poďakovať celému rolikovskému tímu – šéfke nášho OZ, zdravoťákovi, mladým inštruktorom, samotným deťom, ich maminkám. Je veľmi dôležité vrátiť sa domov s krásnymi spomienkami – či už malí alebo veľkí, ale aj bez ujmy na zdraví. Na čo kladieme po každom silný dôraz! Tí z vás, ktorí realizujete tábory, mi istotne dáte za pravdu, že nič lepšie nedokáže, ako lakmusový papierik preveriť to, ako sa dieťa cítilo, ako malo pohodu v tábore, než spätné väzba samotného dieťaťa, keď vám večer pri záverečnom táboraku povie: „Ujo, a zoberiete ma aj na budúci rok?”


V autobuse, na ceste domov sa v ich srdiečkach mieša nostalgia za ranným buďíčkom, pokrikom – na obéééd, či krokmi smerujúcimi v tme po trávičke k chate, aby uložili svoje malé telíčka. Naplnení krásnymi zážitkami sa samozrejme tešia aj domov, na rodičov, v tomto prípade na ocinov, ďalších súrodencov. Stratil som hlas – klasika. Nie preto, lebo by som tak ručal po deťoch, či spisovateľoch, ale nedá sa nezaspievať si pri táboráku od srdca, keď končeky plameňov siahajú do 4 metrovej výšky a vzduchom sa nesie vôňa opečenej klobásky. V tomto statuse sa však aj fotografiami zameriam k jeho záveru na Literárny camp, nakoľko nemám k dispozícií fotografie z posledných 3 dní. Decká, okrem relaxu, športovania, ťukali do klávesnice notebooku, držali v ruke knihu, aj keď škola začína až o tri dni. Pri táboráku nám predviedli iné poňatie prózy i poézie – a to formou rapu a spevu zároveň – texty VEĽMI, VEĽMI SILNÉ - venované všetkým tím, ktorí Rómov odsudzujú a hádžu do jedného vreca! Náš klub sa rozhodol, tento rok okrem vydania knihy, realizácie Literárneho večera aj absolvovať už nami za užité besiedky na základných školách, v KC, ale vtiahnuť do tajov krásy písaného a hovoreného slova aj rómsku mládež. Vyhlásime čoskoro súťaž v písaní diel na tému spolunažívania majority s tou našou rómskou komunitou. A ja mám sen – hi maa suno, že sa tak stane a celková atmosféra a podnecovanie k nenávisti a nevraživosti sa musí eliminovať skutkami a nie „len“ rečami. Fotografie, na ktorej mladý Róm, či Rómka drží v ruke knihu, má byť silným posolstvom, že len skrze vzdelania môžeme hovoriť o kráse ROMIPENU – Rómovi, Nerómovi - ČLOVEKU, pretože aj keď milujem tanec, spev, hudbu, tak viem, ze neróm i Róm na festivale umeniu rómskemu zatlieska, tak sa skrz neho nemení legislatíva a ani nerieši osveta smerom k majorite!   

DEL o DEL

„Realizované s finančnou podporou Úradu vlády SR – program Kultúra národnostných menšín 2017.“

Foto Literárny camp…

Náš tábor

(deň dujto, trinto /2-3, 4, 5...)


Pretože v horách máme signál, aký máme, musím takto:) a nie aktuálne k dňom. No slniečko sa nám spamätalo a vypeká jedna radosť.  Čo skôr napísať, udialo sa už toho toľko, že neviem ani kde začať? A preto aj budem asi chaoticky písať. Máme už niečo cez 250 fotografii a niektoré z nich dofarbia kolorit aj tohto môjho statusu:) Maminky asistujú, zapájajú sa aj realizuj a majú chvíľku aj pre seba. Chalani - mladi inštruktori Majko, Domino aj aj Robko za zaúčajú a zbierajú skúsenosti na budúci rok. Ide im to od ruky. Táborák obrovsky, pagoda, gitarka, spev deti a špekáčiky k tomu jedna báseň. O blikajúcich baterkách v ručičkách najmenších  v tme písať asi nemusím.

Bazén síce ľadová voda, no odvážlivci, aj tí malinkí, však problém nemajú. Neďaleký rybník nám vynahradil teplotu aj "naturálne osvieženie". K tomu prechádzka cca. 2 kilometre a všetci sme mimo. No a pri rybníku? Aj tí najmenší opätovne šup do vody. Rybky, raky, hady, kačky a potom kop do futbalky a zasa vo vode.  Športove vyžitie? Malinka Vikinka ma len 4 rôčky, ale tenisová raketa, akoby sa s ňou narodila a že vraj, čo Romák, to muzikant? Futbal, basket a k tomu aj zopár pádov, ale náš zdravoťák musel, chvála Bohu, ošetriť inštruktora – leukoplast to vyriešil. 

Tvorivé dielničky, na ktorých si deti pripravovali masky na karneval a parádna diska s baterkami visiacimi na strope - stroboskop ala taboris. 

Dievčatká vycipkané šatôčky, chalani samozrejme ťažkí raperi..jov, jov.. Balóniky aj stoličkový tanec a zapálenie jednej z maminiek. Výstup? Víťazka. Budíček v podaní mojej dcérky Nelinky - "otrasný" zvuk píšťalky každý z nás "MILUJE" a uja Jožka, jeho ranné rozcvičky dávajú znať príchod svalovice - no, čo už mestské detičky.  Kým deti cvičia, my kávičkujeme.  Dnes nás potešia svojim príchodom aj kolegovia z Rómskeho literárneho klubu a niekoľko mládežníkov - náš Literárny camp. Trochu o niečom inom bude, ale vo finále, spoločne v lone krásnej prírody, krásne chvíle skupinka Romákov zažije:), kým sa deťúrence, škôlkárik aj prváčik do školy poberie. Del o DEL


„Realizované s finančnou podporou Úradu vlády SR – program Kultúra národnostných menšín 2017.“ 


Foto Tábor…

web: rolik.eu, emial: klubromspisovatelov@gmail.com, fb:rolikrolik