Rómsky literárny klub
aktuality

Aktuality

Čhavale, priatelia...


Dnes /1.september 2017/ sme ukončili náš tábor „Moja mama je super mama – Miri dajori hiňi nek feder dajori“:) A rovnako aj Letný camp s našimi členmi klubu rómskych spisovateľov – „Nepozeraj na to akú farbu kože človek má, ale aké má srdce! Nadikh sar savi mor či le manušes hin, numa savo jilo hi les!“  a to vďaka finančnej podpore Úradu vlády.

Prežili sme krásny týždeň v spoločnosti tých najmenších - najmladší účastník mal len 3 rôčky, potom chalani baby vo veku puberty a skôr narodení ťahajúc k sedemdesiatke. Aká to pestrá veková štruktúra a čo mali spoločné deti, maminky v tábore a a campe? ROMIPEN. Na uvodnej fotografii tohto statusu sa preťahujeme lanom. Pokus o metaforu: Ako tábor, camp, tak aj všetky projekty OZ ROLIK sú a budú prioritne zamerané na tento cieľ - ťahať lanom ďalších k ceste spoznávania svojich možností a naplno ich využiť. Slovenskí Róma, veľký to luxus, toľko rozumných hlavičiek, tých najmenšich a mladých, len tak nechávať navnivoč? Ak pravidelne realizujete tábory a deti Vám do slova a do písmena vyrastajú pod rukami, tak staviate základy k ďalšej práci s nimi, dospievajú a vnímajú inakosť svojimi očami, srdcom i rozumom a to je potrebné usmerňovať a využívať ich neskutočný potenciál k vyššiemu zámerom. Podnecovať ich účasť lepšími výsledkami v škole. Aj touto cestou si dovoľujem poďakovať celému rolikovskému tímu – šéfke nášho OZ, zdravoťákovi, mladým inštruktorom, samotným deťom, ich maminkám. Je veľmi dôležité vrátiť sa domov s krásnymi spomienkami – či už malí alebo veľkí, ale aj bez ujmy na zdraví. Na čo kladieme po každom silný dôraz! Tí z vás, ktorí realizujete tábory, mi istotne dáte za pravdu, že nič lepšie nedokáže, ako lakmusový papierik preveriť to, ako sa dieťa cítilo, ako malo pohodu v tábore, než spätné väzba samotného dieťaťa, keď vám večer pri záverečnom táboraku povie: „Ujo, a zoberiete ma aj na budúci rok?”


V autobuse, na ceste domov sa v ich srdiečkach mieša nostalgia za ranným buďíčkom, pokrikom – na obéééd, či krokmi smerujúcimi v tme po trávičke k chate, aby uložili svoje malé telíčka. Naplnení krásnymi zážitkami sa samozrejme tešia aj domov, na rodičov, v tomto prípade na ocinov, ďalších súrodencov. Stratil som hlas – klasika. Nie preto, lebo by som tak ručal po deťoch, či spisovateľoch, ale nedá sa nezaspievať si pri táboráku od srdca, keď končeky plameňov siahajú do 4 metrovej výšky a vzduchom sa nesie vôňa opečenej klobásky. V tomto statuse sa však aj fotografiami zameriam k jeho záveru na Literárny camp, nakoľko nemám k dispozícií fotografie z posledných 3 dní. Decká, okrem relaxu, športovania, ťukali do klávesnice notebooku, držali v ruke knihu, aj keď škola začína až o tri dni. Pri táboráku nám predviedli iné poňatie prózy i poézie – a to formou rapu a spevu zároveň – texty VEĽMI, VEĽMI SILNÉ - venované všetkým tím, ktorí Rómov odsudzujú a hádžu do jedného vreca! Náš klub sa rozhodol, tento rok okrem vydania knihy, realizácie Literárneho večera aj absolvovať už nami za užité besiedky na základných školách, v KC, ale vtiahnuť do tajov krásy písaného a hovoreného slova aj rómsku mládež. Vyhlásime čoskoro súťaž v písaní diel na tému spolunažívania majority s tou našou rómskou komunitou. A ja mám sen – hi maa suno, že sa tak stane a celková atmosféra a podnecovanie k nenávisti a nevraživosti sa musí eliminovať skutkami a nie „len“ rečami. Fotografie, na ktorej mladý Róm, či Rómka drží v ruke knihu, má byť silným posolstvom, že len skrze vzdelania môžeme hovoriť o kráse ROMIPENU – Rómovi, Nerómovi - ČLOVEKU, pretože aj keď milujem tanec, spev, hudbu, tak viem, ze neróm i Róm na festivale umeniu rómskemu zatlieska, tak sa skrz neho nemení legislatíva a ani nerieši osveta smerom k majorite!   

DEL o DEL

„Realizované s finančnou podporou Úradu vlády SR – program Kultúra národnostných menšín 2017.“

Foto Literárny camp…

Náš tábor

(deň dujto, trinto /2-3, 4, 5...)


Pretože v horách máme signál, aký máme, musím takto:) a nie aktuálne k dňom. No slniečko sa nám spamätalo a vypeká jedna radosť.  Čo skôr napísať, udialo sa už toho toľko, že neviem ani kde začať? A preto aj budem asi chaoticky písať. Máme už niečo cez 250 fotografii a niektoré z nich dofarbia kolorit aj tohto môjho statusu:) Maminky asistujú, zapájajú sa aj realizuj a majú chvíľku aj pre seba. Chalani - mladi inštruktori Majko, Domino aj aj Robko za zaúčajú a zbierajú skúsenosti na budúci rok. Ide im to od ruky. Táborák obrovsky, pagoda, gitarka, spev deti a špekáčiky k tomu jedna báseň. O blikajúcich baterkách v ručičkách najmenších  v tme písať asi nemusím.

Bazén síce ľadová voda, no odvážlivci, aj tí malinkí, však problém nemajú. Neďaleký rybník nám vynahradil teplotu aj "naturálne osvieženie". K tomu prechádzka cca. 2 kilometre a všetci sme mimo. No a pri rybníku? Aj tí najmenší opätovne šup do vody. Rybky, raky, hady, kačky a potom kop do futbalky a zasa vo vode.  Športove vyžitie? Malinka Vikinka ma len 4 rôčky, ale tenisová raketa, akoby sa s ňou narodila a že vraj, čo Romák, to muzikant? Futbal, basket a k tomu aj zopár pádov, ale náš zdravoťák musel, chvála Bohu, ošetriť inštruktora – leukoplast to vyriešil. 

Tvorivé dielničky, na ktorých si deti pripravovali masky na karneval a parádna diska s baterkami visiacimi na strope - stroboskop ala taboris. 

Dievčatká vycipkané šatôčky, chalani samozrejme ťažkí raperi..jov, jov.. Balóniky aj stoličkový tanec a zapálenie jednej z maminiek. Výstup? Víťazka. Budíček v podaní mojej dcérky Nelinky - "otrasný" zvuk píšťalky každý z nás "MILUJE" a uja Jožka, jeho ranné rozcvičky dávajú znať príchod svalovice - no, čo už mestské detičky.  Kým deti cvičia, my kávičkujeme.  Dnes nás potešia svojim príchodom aj kolegovia z Rómskeho literárneho klubu a niekoľko mládežníkov - náš Literárny camp. Trochu o niečom inom bude, ale vo finále, spoločne v lone krásnej prírody, krásne chvíle skupinka Romákov zažije:), kým sa deťúrence, škôlkárik aj prváčik do školy poberie. Del o DEL


„Realizované s finančnou podporou Úradu vlády SR – program Kultúra národnostných menšín 2017.“ 


Foto Tábor…

web: rolik.eu, emial: klubromspisovatelov@gmail.com, fb:rolikrolik


Nesúhlas občanov a Občianskeho združenia ROLIK – Rómsky literárny klub - na margo nemiestnych rasistických vtipov, uverejnených v detskom časopise Fľak.

https://www.petitions24.com/nesuhlas_o banov_a_obianskeho_zdruenia_rolik__rom sky_literarny_klu

Prosím, povedzte o tejto petícií čo najviac ľudom. Čím viac podpisov petícia získa, tým viac sa dostane do pozornosti médií a autorít.

PETÍCIA!!!

Literárne besiedky

Beseda v Rimavskej Sobote

Literárne besiedky so študentmi základných a stredných škôl vo Fiľakove, Rimavskej Sobote a Košiciach priniesli množstvo otázok a úvah o spolunažívaní medzi Rómami a nerómami. Rovnako ako aj téme temnej minulosti bývalého Československa počas druhej svetovej vojny rómsky holoakust. Tieto témy budú aj nosnou v novo pripravovanej zbierke s názvom Mám sen – Hi man suno.

Beseda v Košiciach - OZ PALIKERAV

Beseda vo Fiľakove

Ocenenie za rozvoj rómskeho jazyka


OZ Dživipen (Život) realizovalo v spolupráci s mestom Sečovce výnimočný seminár venovaný k blížiacemu sa Medzinárodnému dňu RÓMSKEHO JAZYKA, stanoveného na 5. november. Na príprave seminára sa podieľala Boďa Tokárová - štatutárna zástupkyňa OZ a zároveň zamestnankyňa USVRK, ako členka pracovnej jednotky RJ. Oslovení hostia, ktorí urobili a  robia kus práce pre uchovávanie a rozvoj materinského jazyka  - Gejza Adam, Irena Adamová, Stanislav Cina a ďalší šikovní Rómovia z Vranova, či Humenného, prezentovali a ozrejmovali situáciu z hľadiska formálneho i neformálneho vzdelávania. Diskusia bola plodná. Niektorí z prítomných si zo semináru odniesli čestné uznania za prácu pri rozvoji rómskeho jazyka. Medzi ocenenými bol aj Maroš Balog, zakladateľ Rómskeho literárneho klubu.