aktuality Rómsky literárny klub

Aktuality

reakcie: 

 

Milí priatelia!

 

Týmto príspevkom, by som sa chcel hrozne poďakovať Marošovi Balogovi. Nikdy som si neuvedomoval, že človek môže robiť čokoľvek, čo ho baví, s toľkou radosťou. Môžem povedať, že toto je pre mňa ten najkrajší (predčasný) darček, aj keď o iných ešte neviem. Nikdy som nečakal, že sa dostanem s tým, čo ma baví, takto ďaleko. Naozaj Vám patrí veľká vďaka ujo Maroš. Samozrejme, že tam nejde len o môj jeden text, ale aj o krásne príbehy talentovaných ľudí a ďalšie texty priateľov. ďakujeme! 

A všetkým prajem šťastné a veselé Vianoce a štart do nového roka so správnym krokom.“

 

Janko Červík – 16 rokov

INFOBROŽÚRKA JE NA SVETE!


RÓMSKY JAZYK – e Romaňi čhib


ROMALE, priatelia

 

Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom!

Keci čhiba džanes, ajcivar sal manuš!

 

Pred pár sekundami som konečne dokončil materiál k pripravovanej INFO brožúrke o RÓMSKOM JAZYKU a čiastočne aj k Romológií . Svetlo sveta uzrie vďaka finančnej podpore KULTMINOR. Musím poďakovať svojmu priateľovi a kolegovi, jednému z naj odborníkov na Slovensku k téme romaňi čhib, Stankovi Cinovi za jeho odbornú spoluprácu. V jej texte spomínam a ďakujem samozrejme aj ďalším aktívne zaoberajúcim sa Rómom, Rómkam. Napríklad Anna Koptová, Ján Hero, Rastislav Pivoň, Viliam Zeman, Eva Gašparová..a ďalší.

KEĎ RÓMOVIA PÍŠU...

 

ROMALE, priatelia,

 

dnes som odbehol do tlačiarne po pár kúskov našej NOVEJ KNIHY, z dielne OZ ROLIK-rómski literáti - už po 13. krát v histórii nášho klubu podarilo dať poézii, próze (dvojjazyčnom prevedení, teda aj romanes) knižnú podobu.

Kniha, ako každý rok, bude expedovaná bezplatne k malým aj väčším čitateľom. Táto bola tematicky okrem iného zameraná aj k pamiatke najznámejšej rómskej spisovateľky E. Lackovej...vďaka finančnej podpore KULTMINOR.

 


Paľikerav, ďakujem všetkým mojim kolegom, priateľom, ktorí prispeli svojou múzou a dôvodnosťou písaného slova.

Moju maličkosť som tam šupol "len" preto, lebo som mal tú česť byť a šrajbnúť dokumentos Deklarácie - štandardizácia RJ v roku 2008. V práci, poslaniu s našou materinskou rečou, ktorá zaznamenala za posledné roky veľký progres – v 1971. bol, ako istotne viete, kodifikovaný (IRU) a v roku 2008 štandardizovaný, prvotina v rámci sveta práve na Slovensku. Nenapíšem asi nič nové, ak pripomeniem, že 5. november je Medzinárodným dňom RJ. V Záhrebe pred pár rokmi podpísalo niekoľko Rómov, lingvistov, učiteľov, novinárov, lídrov rómskych NVO z 15 krajín Deklaráciu a okrem iného sa v nej uvádza aj rozmer nášho jazyka.


Za Slovensko ju podpisovala pani Anna Koptová. Fakt, že náš jazyk si pomaly, ale isto nachádza svoje miesto v živote (charta jazykov) a ako druhá najpočetnejšia národnostná menšina (rok 2010) ho "čiastočne" využívame, ako vo vzdelávacích inštitúciách (MŠ, ZŠ, SŠ, univerzity), tak aj inej administratíve (sudy, úrady), viď blížiace sa Sčítania obyvateľstva SR, kde bude možnosť elektronicky vyplniť údaje aj v rómskom jazyku. Nehovoriac o využití a udržiavaní jeho kondície v kultúrnom svete. 

del o DEL



Aj tento rok sa nám podarilo s deckami stráviť 6 dní v nádhernom prostredí obklopení prírodou (Mladá Hora okr. Krupina). Decká denno-denne makali na tréningoch pod vedením tanečníka a trénera v jednej osobe Bučka Martina. Rozcvičky a ranné budenie píšťalkou nemuseli 🙂. Mladí vedúci tábora Dominika Vorosová, Skálová Lea, Majo Balog a Maťko Eremiáš zvládli svoju úlohu logistikovania, aktivít, ale i dozorovania na mladších kamošov na jednotku. Moja filozofia stojí na príprave ďalšej generácie mladých, ktorí bez problémov dokážu zmenežovať, realizovať všetko a po každom! Okrem tréningov sme s deckami riešili to, čo sa v tábore riešiť má - relaxovali pri bazéne, pri rybníku, športovali, mali vedomostný kvíz, ale aj kultúrny program, opekačky špekačiek i kukurice. Počas tábora sa nám podarilo zavítať aj do Fiľakova na krásne kultúrne podujatie mesta, kde decká ukázali svoje tanečné dovednosti. Ďakujem Nelke Balogovej za to, že posledný deň napastovala kľučky na dverách a ja som sa dal nachytať až 3 x 🙂. Teší ma, že sme nemuseli využiť služby našej zdravotnej sestričky Editky. Počasie nám prialo a spomienky na krásne chvíle si decká odnášajú, ako niečo, čo formuje, spevňuje základy tejto tanečnej komunity, čo však viac - ich priateľstvo! Spoločne s nami boli aj naši dlhoroční kamoši, fans ROMA SAM, dievčence a chalani z B. Bystrice, Detvy aj Žarnovice.

Záverom poďakovanie KULTMINOR-u za financie (síce ešte nedorazili), ale keďže tábor bol v poradí asi 30-ty v mojej ére "táborovania", tak majiteľka rekreačného zariadenia a priatel autobusovej dopravy mi počkajú s faktúrkami - ĎAKUJEM!

Hold Covid spôsobil aj takéto veci, ale doležíte je, že sa nám tábor vydaril k spokojnosti všetkých a už čoskoro decká ukážu nové tance na blížiacich sa festoch, ten najbližší nás čaká v Košiciach.

Del o DEL

ROMA SAM TABOR II - tanečný camp

tabor2021-1.jpg tabor2021-2.jpg tabor2021-3.jpg tabor2021-4.jpg tabor2021-5.jpg tabor2021-6.jpg tabor2021-7.jpg tabor2021-8.jpg tabor2021-9.jpg tabor2021-10.jpg tabor2021-11.jpg

Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

Takže priatelia, ak si niekto mysli, že Mikulášsky chlebík je malina, tak sa mýli. Fúzy s bradou vám ostávajú v ústach, okuliare vstupom do izby zarosia, mobil neviete vydržať kvôli jednopalčiakom a sob stále štrajkuje. ALE STOJI TO ZA KRÁSNE ÚSMEVY a nie len najmenších z ROMA SAM. Touto cestou moje poďakovanie primátorovi mesta Banská Bystrica za poskytnuté peniažky (sladkosti) a aj priateľovi Alexandrovi Daškovi za Miky kostymos. VŠETKÝM DECKÁM NA SVETE ŽELÁM KRÁSNEHO MIKULÁŠIKA.

Del o DEL

Romano MIKULAŠIS

Realizované s finančnou podporou

Mesta Banská Bystrica

AJ POČAS COVIDU,RÓM,RÓMKA PÍŠU

Romale, priatelia

krásny večer a ja makám s kamošom Kajkom (zalamuje, dizajnuje) na našej v poradí 13. zbierke (kniha) diela, poézia a próza. Samozrejme, prečo by sa mi nedrbkala tlačiareň, teda scan prečo by mi samozrejme môj skvelý notebook neriešil preklepy, keďže vo Worde je mu angličtina bližšia než RÓMČINA. Tak či onak. Už nech je knižočka v peci a o par týždňov budem cítiť jej teplo, sťaby bochník pravé vytiahnutý z pece.. vďaka Kultminoru.

Malá ukážka -báseň od našej Pavly Cickovej, ktorá už 13. rokom knižočku aj ilustruje.  V tejto nájdete aj pár obrázkov od mladej Bystričanky Dominiky Vorosovej. Želám všetkým krásne čítanie a čaká nás verím pekný vikendos-kurko. Del o DEL


Láska s tebou

Láska moja s tebou som tým, čím som vždy chcela byť.

Nie vždy si ma pochopil, no spoznala som aké je život dať,

ako nekonečne dokáže matka ľúbiť.

No i ako srdce bolí keď ho tvoja láska zlomí.

Ako podoprieť stromy ranené keď víchor vyvracia im korene.

Pri tebe láska som to „Ja“- bytostne sama sebou, mladou sa vidím zakaždým v spätnom zrkadle, keď objímaš ma s nehou.

Spolu spomíname ako naše deti rástli,

so striebrom vo vlasoch je život náš krásny.

Len ty si sa dozvedel čo tajila som v srdci,

svet sľubov som odkryla čo čas nenávratne zrušil.

Len ty láska presviedčaš ma neúnavne znova,

že sme si súdení a musím byť len tvoja.

Vieš, že som vnútorne s tým už stotožnená?

Pred tebou stojím nahá i keď som oblečená.

Pochopil si, podľa mňa, trochu neskoro,

že nie každý môže siahnuť si až za obzor.

Pochopil si, že chlapec šťastie mal,

ten chlapec z ulice zázemie nepoznal.

Nik láska netuší, snáď len naša hviezda,

kým by sme dnes boli, nech nezvedie nás cesta.

Živelná túžba v nás už dávno vyhasla,

pokorná a tichá je v našich očiach láska.

V zdraví i v chorobe, s jazvami na duši,

obaja to vieme, ďalej sa ísť musí.

Kým ty máš mňa – ja teba – je to pre nás darom,

dlane keď sa spoja sme si oporou , už nie sme na prenájom.

 Načo dnes listovať v kronike dávnych čias,

keď román o nás dvoch už život dopísal.

Čas to je vetroplach, nepostojí, letí,

to čo sme zmeškali snáď stihnú naše deti.

On je neúprosný a raz nás oddelí

navždy v nás ostane čo v srdci pramení.


Kamibe tuha

Kamibe mro tuha sľom so kamahi tovel,

tuha pindžarďom so hi te del dživipe, te dakero kamibe.

Paš tute dživďom preko sar dukhal kana o phago jilo rovel. Sar te sasťarel stomoskero kašt,

kana o kočaňa meren.

Paš tute kamibe sľom oda me korkori peha, dikhav man terni ando gredalo kana man astares vasteha.

Leperas jekhetane proda sar o čavore barjonahi.

Amaro dživipe šukar hi tekana o rup amen ando bala hi. Čak tu tut dodžanďal so man ando jilo sľa garudo, sikaďom tuke mro svito primindo, le idejoha harudo. Čak tu mro kamibe phenes mange – sľaľ mri,

hot avka oda musaj tovel,nasľom nikaskeri – tri.

Džanes, me odoleske ando voďi paťaňom

Angle tute ačhav nangi, te kana urdi sľom.

Aľal proda, pal mro buka nasik, nasľa tro čačipe, kana gondolinďal hot doreseha ando učipe.

Aľal proda hot le čhave sľa bach,

odole čhave pal o šanco, so nadžanlahi so hi daj, dat. Niko mro kamibe nadžanel, kana čak amari čerheň, ko ovasahi, tena amen pro jek drom resťamahi. Jagalo kamibe amende šudriľa,

kana te našundi da bari ando aťha amenge ačhiľa. Ando sastipe te nasvalipe, dukhade vodiha,

so duj džene džanas, hot dureder jekhetane džaha. Sar me sľom tut, tu sľal man, oda vaš amenge baro, kana pe amare burňika astaren, sľam jekh vaš avreske trast zoralo.

Soske te genel i purani keňva, kana le dživipe te irinel pal amende buter nane kedva. O idejo hi sar balval, napoáčhol, salinel, so amen nadenašťam, amare čhaven užarel. Ov hi nalačho, ov amen rosčinla,

tavka o kamibe amaro andaro jile nalela.


Keď Róm a Rómka píšu,
13 komnata?
Nie, naša 13 kniha ide do tlače…



Takže môj dlhoročný priateľ Kajko a člen Rómskeho literárneho klubu v jednej osobe aj grafik sa vyhral poňal to „bláznivo", rovnako ako aj akú dobu žijeme s vizualizáciou tejto zbierky, ktorú prózou i poéziou (aj v rómskom jazyku) naplnili kolegovia počas ťažkej pandemickej situácie. Niektorých celá táto pliaga inšpirovala a niektorých zasa stopla v tvorbe. Z celkového počtu členov klubu kopla múza 16 –tich.

Vďaka Fondu kultúry pre národnostné menšiny už koncom mesiaca marec budú naši čitatelia knihu držať v ruke.

Del o DEL


Romale, priatelia


Nie len hudbou, tancom, ale i umeleckým slovom sú Róm, Rómka sýti. Dnes BARO ĎIVES, pretože z pece bola vytiahnutá naša čerstvučká, voňavučká, sťa by chlebík v poradí už trinásta rolikovská knižočka - zbierka diel v slovenskom i rómskom jazyku, diel z pera členov literárneho rómskeho klubu - VŠETKÝM, KTORÍ STE PRISPLELI SVOJOU PRÓZOU, ČI POÉZIOU, ĎAKUJEM KOLEGOVIA. Vďaka, samozrejme, aj za financie KULTMINORu.

Del o DEL


ROMA SAM PAĽIKERAS


ĎAKUJEME rómskemu europoslancovi Petrovi Pollákovi st.

Peter, aj touto cestou ti ďakujem v mene mládežníkov a detí z banskobystrického, rómskeho folklórneho súboru ROMA SAM za tvoju finančnú pomoc - zákazkového šitia ich nových krojov. Väčšiu časť financií sme získali z Fondu pre kultúru národnostných menšín(ďakujeme) v rámci pripravovaného tanečného muzikálu KALO RUŠKOS, ale vzhľadom k zvyšovaniu cien, ktoré neobchádza ani šikovný a renomovaný krajčírsky salónik našej drahej Viery Greškovej. Musím sa zvŕtať a zháňať k nasej finálnej sumičke ešte peniažky. V tomto čase ona so svojimi šikovnými žienkami už makajú ako včeličky. Naši kamaráti z ostatných súborov vedia, aké náročne je dopracovať sa ku krojom. Decka z ROMA SAM nemali nové kroje druhým rokom (covidové obdobie). Keďže Peter je, okrem iného, aj členom Výboru pre kultúru a vzdelávanie a milovníkom rómskej hudby, navštevuje v rámci pracovnej agendy aj vo svojom voľnom čase rôznorodé kultúrno -spoločenské podujatia (rómske festivaly, benefičné koncerty) vie, že samotné kroje tvoria neodmysliteľnú súčasť mozaiky rómskej tradičnej kultúry, ktorú decká spod Urpína prezentujú na najväčších festivaloch od Bratislavy až po Humenné, ale aj mimo hraníc nášho Slovensko, napr. v Poľsku (Varšava) Českej republike (Praha) a túto jeseň navštívili aj Belgicko (Brusel) na jeho pozvanie k občianskej aktivizácii mladých Rómov.

Ešte raz paľikeras

del o DEL