aktuality

5. Zbierka literárnych prác: Láska, Slzy, Smiech

Podoba

Spev vtákov ozýva sa v diaľ

oznamujú svojím spevom, že prišla jar.

Ja vchádzam do tvojho sveta

v podobe jarných kvetov budem odetá.


Leto má stotisíc vôní

a ja čakám v tmavej tôni.

Keď pustíš ma do tvojho sveta

v slnečnom svetle budem odetá.


Vo farbe jeseni budú moje vlasy

a čakať budem na podivné hlasy.

Čo uvedú ma do tvojho sveta

v podobe koňa budem odetá.


A v zime priblížiť sa k tebe chcem

sťa snehová vločka padám na tuhú zem.

Chcem pristáť na tvojej dlani

a stať sa navždy tvojou pani.


Te marel pes pre vareso

Giľavipen čiriklengero šunel pes duraľipneha,

savorenge giľaven kaj patraďi avel,

o jevend muľija.

Me andre tiri luma džava,

pre mande čak viragnedar gada uravava.


La ňilaj hi šel ezera sungipena,

u me čak andre šititňi toňica užarava.

Te man andre peskeri luma mukeha,

čak andro khameskere gadora ke tute avava.


Andre barva jesoskeri mire bala ačhena

pro nerpindžarde hangora me užarava.

Save man andro tiri luma lidžena,

sar grajora ke tute uraďi  me avava.


U kana jevend avela ke tute pašeder avava,

sar jivendestar vločkica pre phuvori me perava.

Kamav te za´čhavel pre tiri burňika

pro či ko agoripen dživipnaske romňake
me tiri ačhava.  

Milan Berko

Ty hľadíš na zatmenie slnka v okovách slepej poslušnosti.

Na zatmenie mesiaca a ujedáš z pravdy utopenej v lyžici odvaru slov.

Chceš sa stať národom z Jericha?

Už trúby trúbia...

Snáď i ja nerozumiem?...

Odvrátil si sa, ako dieťa od dojčiacej matky...Padajúc sťa antický Rím

Už je z Teba oheň v pahrebe a nad ňou dym uháňaný vetrom – rozplynieš sa...

V tejto nekonečnej hre, nájdi v udupanej tráve slzy predkov.

Bol si sťahovavým vtákom z Pandžábu letiacim na Juh, hľadajúc si svoje miesto

Ty hovoril si spevom, dýchal tancom.

Na strunách gitár si rezonoval, v osnovách piesní, a na bosých nohách čítala sa bolesť.

Popol v dlani, nahá duša človeka, s vierou, že povstaneš ako vták Fénix,

duša zanôti v prerod Teba, keď zbaví sa múk a temnoty!

Ty hľadíš na zatmenie slnka v okovách slepej poslušnosti.

Na zatmenie mesiaca a ujedáš z pravdy utopenej v lyžici odvaru slov.

Chceš sa stať národom z Jericha?

Už trúby trúbia...

Snáď i ja nerozumiem?...

Odvrátil si sa, ako dieťa od dojčiacej matky...Padajúc sťa antický Rím

Už je z Teba oheň v pahrebe a nad ňou dym uháňaný vetrom – rozplynieš sa...

V tejto nekonečnej hre, nájdi v udupanej tráve slzy predkov.

Bol si sťahovavým vtákom z Pandžábu letiacim na Juh, hľadajúc si svoje miesto

Ty hovoril si spevom, dýchal tancom.

Na strunách gitár si rezonoval, v osnovách piesní, a na bosých nohách čítala sa bolesť.

Popol v dlani, nahá duša človeka, s vierou, že povstaneš ako vták Fénix,

duša zanôti v prerod Teba, keď zbaví sa múk a temnoty!


Tu dikhes sar o kham zaperel, phandlo lancoha so kerel les šukarederes.

Pro meripen le čhoneske u chas čačipnastar u thasuves rojatar, phare lavendar.

Kames pes nacijaha te ačhel Jerichatar?

Imar o hangutne, hanginen...

Šaj kaj ňi me ma ňisoske nachaľuvav?...

Visarďal pes  sar čhavoro khatare dajakeri čuči… peres sar o anticko, phurado Rimos.

Imar TUTAR pes čak kormos andre jag ačhiľa

u upral leste čak thuv savo ispidel e balvaj – našaveha pes...

Andrer akada na´gorutno bajipen

Arakh tu apsora peskere phure menušendar, romendar.

Salas čiriklo savo čavarginel andralo Pandžabutno foros savo sajinel ko istno rig,

 rodel peskero thanos.

Tu vakerehas giľavipnaha, dživehas khelibnaha.

Pro hura gitariske čak bešehas andre kala giľora našado sal,

pro lange pindrora genelas pes o dukhibenaskera.

Kormos andre burňik, langi voďi manušeskeri, paťibnaha,

kaj jekhfar sar o čiriklo Fenix upre ačeha, e vodi giľavela,

pal pale ujola SAR TU, kana peskre bini, dukhavibena našľona!


Fénix

O Fenix

Ivana Cicková

web: rolik.eu, emial: klubromspisovatelov@gmail.com, fb:rolikrolik